Blog

Fluoxymesterón je anti-adipogénny, čiže inhibuje adipogénnu diferenciáciu ľudských mezenchymálnych kmeňových buniek a ľudských preadipocytov prostredníctvom androgénnych receptorov (skrz znížením aktivity PPARy a iných adipogénnych dráh).  Zjednodušene povedané, priamo bráni tvorbe tukového tkaniva! Trenbolón je tiež silne anti-adipogénny. Vrátime sa k Stanozolu, ten je slabší anti-adipogén v porovnaní s Trenbolónom či Fluoxymesterónm, ale zase silnejší ako Oxandrolón či Methenolón (Primobolan). Čo by som ešte podotkol, práve Oxandrolón má lipolytický účinok prostredníctvom jedinečného ketogénneho mechanizmu, vďaka ktorému znižuje podkožný brušný tuk, má zároveň aj tendenciu znižovať viscerálny tuk a nie je silne adrogénny. Stanozol tento mechanizmus nemá a je viac androgénny. Čo zase sa nesmie uprieť Stanozolu je, že zvyšuje IGFBP-3, čím zvyšuje aktivitu IGF-1. Oxandrolón to nerobí. Stanozol je v tomto smere dosť výnimočný, že dokáže znižovať hladinu IGFBP-3, skrz čoho zvyšuje biologickú aktivitu IGF-1 bez ovplyvnenia hladín IGF-1, ktoré ani neznižuje a ani nezvyšuje.

Nedokáže aromatizovať, preto vykazuje nulovú mieru estrogénnych vedľajších účinkov. Vykazuje aj minimálnu mieru zavodnenia a nie je nutné sa obývať ani vzniku gynekomastie pri jeho užívaní. Táto jeho vlastnosť prispieva k jeho kardiotoxicite. Stanozol patrí medzi AAS, ktorý má výrazne negatívny vplyv na HDL (znižuje) a LDL cholesterol (zvyšuje). V niektorých štúdiách len 6 mg Stanozolu denne dokázalo znížiť HDL o 33 % a zvýšiť LDL o 29 %, čo sú veľmi nepriaznivé hodnoty. V jednej zo štúdií sa sledoval vplyv Stanozolu na HDL a HDL2, tiež aj na HTGL (enzým, ktorý hydrolyzuje triglyceridy), tu sú výsledky:

Hladiny HDL

• Počas prvých dvoch dňoch bez zmeny
• Na tretí deň sa znížil o 14 %
• V siedmy deň sa znížil o 39 %

Hladina HDL2

• Počas prvých dvoch dňoch bez zmeny
• Na tretí deň sa znížil o 22 %
• V siedmy deň sa znížil o 71 %

Hladiny HTGL

• Hneď v prvý deň sa hladina zvýšila o 62 %
• Po dvoch dňoch sa hladina zvýšila o 161 %
• Po troch dňoch sa hladina zvýšila o 230 % a takto ostala zvýšená po celý čas

Užívanú dávku Stanozolu v štúdii sa mi nepodarilo zistiť. Napriek tomu, všimnite si, ako rýchly je nástup jeho negatívneho účinku na znižovanie HDL cholesterolu. V inej štúdii, síce len na 6-tich subjektoch otestovali dávku 6 mg Stanozolu denne, výsledky boli nasledovné:

• Zníženie HDL z priemernej hodnoty 59 mg/dl na 29 mg/dl
• Zvýšenie LDL z priemernej hodnoty 160 mg/dl na 181 mg/dl
• Zvýšenie HTGL z priemernej hodnoty 111 nmol/ml na 369 nmol/ml
• Hladina triglyceridov a celkového cholesterolu sa nemenila

Pozrime sa ešte na jednu štúdiu u žien, ktorým bol podávaný Stanozol po dobu 6-tich týždňov, hladiny celkového cholesterolu a triglyceridov sa nijako nemenili, ale iné hodnoty už áno:

• LDL sa zvýšil o 21 %
• HDL sa znížil o 53 %
• Pomer LDL/HDL sa negatívne zvýšil z 2,5 na 6,8
• HDL-2 sa výrazne znížil a to až o 85 %
• HDL-3 sa znížil o 35 %
• Apolipoproteíny HLD AI poklesli o 41% a AII o 24 %
• HTGL sa zvýšilo zo 74 nmol/ml na 242 nmol/ml

Po vysadení Stanozolu sa všetky hodnoty upravili na normálne po 5-tich týždňoch. Túto štúdiu som zámerne uviedol preto, aby ste videli, aký ma Stanozol výrazný vplyv na HDL a LDL hodnoty, ale aj na iné a zároveň ako dlho telu trvá, kým sa hodnoty upravia na normálne.

Patrí do skupiny 17-AA steroidov, čiže predstavuje aj istú záťaž pre pečeň, ktorá sa bude zhoršovať s postupným zvyšovaním dávok. V bežných dávkach do 30 možno ešte aj 40 mg denne hepatoxicita musí byť priemerná u väčšiny z Vás.

Aj užívanie Stanozolu znižuje tvorbu vlastného TST, nebudem túto tému nejako obzvlášť rozberať, pretože je všeobecne známe, že všetky AAS znižujú tvorbu vlastného TST v závislosti od dávky a dĺžky užívania, dookola obmieľaná téma s rovnakým výsledok.

Jeho schopnosť znižovať hladiny SHBG je v celku výrazná, už pri dávke 0,2 mg na 1 kg hmotnosti sú hladiny SHBG pomerne dosť znížené, čo je pomerne dosť nízka dávka v porovnaní s tým, aké dávky sa v športe zneužívajú, ak si to prerátame, tak 0,2 mg predstavuje u 80 kg-vého muža dávku 16 mg Stanozolu. Zas na druhej strane povedzme si pravdu, všetky orálne AAS znižujú hladinu SHBG a to v závislosti od dávky, čiže čím vyššia dávka, tým nižšie hladiny SHBG. Stanozol patrí k tým látkam, ktoré hladinu SHBG znižujú výraznejšie. Zároveň chcem podotknúť, že Stanozol nemá žiadny vplyv na zvyšovanie hladín prolaktínu.

Určite ste mnohí zachytili správy o tom, že Stanozol zvyšuje hladiny kolagénu a mnohí z Vás sa potešili a hľadali v tejto správe prospech voči svojím kĺbom. Ideme sa na to pozrieť podrobnejšie. V roku 1998 sa vykonala štúdia, ktorá preukázala vplyv Stanozolu na kožné bunky, kde sa výrazne zvýšila produkcia prokolagénu typu I a III. Bolo ale zaujímavé zistenie, že ak sa fibroblasty vystavili účinkom Stanozolu (v skúmavke), tak produkcia kolagénu v nich sa zvýšila o 35%. Fibroblasty sú typy buniek, ktoré sa nachádzajú v rôznych tkanivách v tele a sú jedny z najdôležitejších buniek zapojených do procesov hojenia rán a regenerácie tkanív. Stanozol má teda nejaký účinok na fibroblasty. Napriek tomu, sa ale nepredpokladá, že by mal mať Stanozol nejaký stimulačný účinok na kĺby a to potvrdila iná štúdia pod záštitou britských vedcov, ktorí zistili, že Stanozol dokázal významne zvýšiť hladiny prokolagénu v pokožke, ale v kĺboch vôbec. Vedci doteraz ale nevedia, prečo je tomu tak a zrejme v bunkách pokožky Stanozol vytvára aktivitu skrz neznáme receptory, ktoré sa v kĺboch nenachádzajú. Aký je teda záver? S určitosťou vieme potvrdiť, že Stanozol má omladzujúce vlastnosti pre pokožku človeka, pretože zvyšuje hladiny prokolagénu typu I a typu III v pokožke a práve zníženie hladín prokolagénu je presne to, prečo pokožka stráca elasticitu a starne.

Určite všetci poznáte Aspirín a viete, a tí postarší z Vás budete určite si pamätať, že niekedy sa užíval v AAS cykloch s cieľom „riedenia“ krvi. Čo samozrejme nebolo nikdy pravdou, Aspirín má anti-koagulačný účinok (spomalenie procesu krvného zrážania sa, čím sa zabráni tvorbe zrazenín alebo trombov), na to postačuje dávka 50 mg každý druhý deň. Ale dlhodobé užívanie Aspirínu v nízkych dávkach u zdravých ľudí je spojené s rizikom krvácania do mozgu čo je dokázaný fakt štúdiami! Čudujete sa asi, prečo píšem o Aspiríne, chvíľka a pochopíte. Ďalšou nevýhodou užívania Aspirínu dokáže eliminovať vzniknuté zápalové procesy po tréningu a tým narušiť hypertrofiu, ale tento efekt by mal nastať až pri vyšších dávkach. Aspirín tiež pri dlhodobom užívaní vo vyšších dávkach spôsobil mnohým gastrointestinálne problémy (užívať vždy po jedle). No u tých, ktorý majú počas užívania AAS vysoký krvný tlak a spolu s ním zlé hodnoty cholesterolu a k tomu ešte aj vysokú hladinu červených krviniek, môže dávka 50 mg každý druhý deň do istej miery pomôcť, teda aspoň by eliminoval vznik krvných zrazením. Poďme ale k podstate, prečo Aspirín spomínam pri článku o Stanozole. Aspirín funguje tak že zvyšuje produkciu aktivátora tkanivového plazminogénu. Je zaujímavé, že Stanozol priamo znižuje produkciu inhibítora tkanivového plazminogénu, čiže síce iným spôsobom ako Aspirín, ale aj Stanozol by mal dokázať znížiť riziko vzniku krvných zrazenín! Čo si ale ešte treba uvedomiť k plnému pochopeniu toho čo píšem. Viskozita krvi je zväčša funkciou týchto dvoch faktorov:

• hemoglobínu (proteín nachádzajúci sa v červených krvinkách, ktorý prenáša kyslík)
• fibrinogénu (proteín nachádzajúci sa v krvi, ktorý hrá dôležitú úlohu v procese krvného zrážania.

Toto sú 2 základné faktory, ktoré priamo vplývajú na viskozitu krvi. Aspirínom a teoreticky aj Stanozol vieme ovplyvniť fibrinogény, ale nie hladinu červených krviniek! Zdôrazňujem to preto, aby ste nevnímali Aspirín a Stanozol ako látky, s ktorými môžete bojovať s „hustou“ krvou počas užívania AAS, ktorá je spôsobená zvýšenou hladinou červených krviniek.

Ale ešte niečo o Aspiríne, je tiež inhibítorom prostaglandínu, ktorý znižuje aktiváciu RAAS (je dôležitý hormonálny systém, ktorý reguluje krvný tlak, objem krvi a rovnováhu elektrolytov v tele). Zníženie aktivácia RAAS môže byť prospešné hlavne pri aromatizovateľných AAS, pretože estrogény aktivujú RAAS skrz pôsobenia na aldosterón (hormón, ktorý hrá kľúčovú úlohu v regulácii rovnováhy elektrolytov a objemu tekutín v tele). Existujú AAS, ktoré majú priamy účinok na aldosterón, ako napríklad Oxymetholón, ktorý znižuje jeho aktivitu. Ale napríklad Drostanolón zvyšuje aktivitu aldosterónu. A ešte jedna malá poznámka, Aspirín ma veľmi mierne anti-diabetické účinky.

V súvislosti s užívaním Stanozolu sa často krát spomína bolesť kĺbov. Niektorí tento efekt nikdy necítili ani pri vysokých dávkach a iní áno. Poďme si vysvetliť mechanizmus, ktorý je zodpovedný za bolesti kĺbov u užívateľov Stanozolu. Stanozol priamym účinkom v pečeni zvyšuje produkciu C1-INH, čo následne ma vplyv na proteíny  C1 (C1 je komplex pozostávajúci z C1q, C1r, C1s), a práve tie sú spojené s artritickými a reumatologickými stavmi. U každého z Vás sa tento efekt zrejme prejaví rôzne. Každopádne, nebude pravdou, že Stanozol zvyšuje riziko zranenia šliach a väzív. Vo všeobecnosti poranenie mäkkých tkanív (svaly, šľachy, väzy) v súvislosti s užívaním AAS bude spôsobené jednoducho zvýšením záťaže v dôsledku zvýšenej sily skrz užívania AAS bez dostatočnej časovej adaptácie mäkkých tkanív na získanú silu. Napriek tomu, že väčšina AAS zvyšuje kolagénovú aktivitu a zrejme aj napomáhajú jeho ukladaniu, tento efekt má za následok zvyšovať stuhnutosť šliach v priamom spojení šľacha-sval. Tomuto nežiadúcemu efektu sa dá ale ľahko zabrániť. Vykonávanie jednotlivých cvikov s nižšou váhou s počtom opakovaní viac ako 5 krát výrazne znižuje stuhnutosť šľachy v mieste spojenia šľacha-sval, čím sa znižuje pravdepodobnosť zranenia spôsobeného pri cvičení. Štúdia z roku 2001, ktorá sledovala účinky izometrického tréningu na elasticitu štruktúr ľudských šliach jasne preukázala, že stuhnuté šľachy nemajú dostatočnú elasticitu a preto počas pohybu majú tendenciu zvyšovať prenos sily zo svalu na kosť, čo spôsobuje poškodenie a zvyšuje riziko natiahnutia alebo roztrhnutia svalov či šliach. Výsledkom štúdie boli nasledovné zistenia:

• zvýšenie tuhosti šliach
• zníženie elasticity a ohybnosti šliach
• zvýšená koncentrácia napätia vo svale

Takže ako vidíte, izometrické cvičenie nie je to čo hľadáme, pozor nemýľte si ho so strečingom. To čo potrebujete je ľudsky povedané dostatočné rozcvičenie s nižšou váhou, ktorá výrazne eliminuje riziko zranení.

V jednej zo štúdií sa sledovala sila, akou sa rôzne steroidy viažu na androgénny receptor. Je to síce štúdia s potkanmi, ale aj tak je v celku zaujímavá, hodinu po podaní steroidov sa meralo koľko androgénnych receptorov bolo so svalových bunkách voľných, čím viac ich je voľných, tým je látka slabšia. Tu sú výsledky:

• Testosterón dokázal obsadiť 55 % androgénnych receptorov
• MethylTST dokázal obsadiť 11 % androgénnych receptorov
• Methandienón dokázal obsadiť 33 % AR
• Stanozol dokázal obsadiť 44 % AR
• Methyl-trienolón dokázal obsadiť 67 % AR

Ako môžete vidieť, tak Stanozol bol v počte obsadených AR pomerne dosť silnou látkou v tejto štúdií. Methandienón bol o niečo slabší a prekvapením je MethylTST, ktorý bol až príliš slabý. Ale to len tak pre zaujímavosť 🙂 Poďme ďalej.

Najčastejšia zneužívaná denná dávka orálneho Stanozolu u mužov sa pohybuje od 20 do 50 mg denne, sú známe aj prípady, kde sa denná dávka vyšplhala na 100 mg denne, čo je už ale naozaj zbytočný extrém! U žien sa denná dávka pohybuje od 5 do 20 mg denne, najčastejšie je to ale denná dávka 10 mg.  Zvykne sa užívať 4 až 8 týždňov, nájdu sa aj takí, ktorí ho užívajú v nižších dávkach po dobu 12-tich týždňov. Tu je veľmi dôležité sledovať si hladiny cholesterolu a pečeňové hodnoty a tie Vám jasne ukážu, či dĺžka jeho užívania, ktorú ste si zvolil je pre Vás vhodná alebo nie. Ja osobne by som žiadny orálny AAS neužíval dlhšie ako 4 až 6 týždňov, Stanozol obzvlášť práve kvôli jeho výraznej kardiotoxicite. 

Half-life orálnej formy Stanozolu sa pohybuje od 8 do 9 hodín. Jeho denná dávka sa preto zvykne rozdeliť na 2 až 3 x denne. V praxi to môže vyzerať takto:

• 20 mg denne

10 mg ráno + 10 mg večer

• 30 mg denne

15 mg ráno + 15 mg večer, alebo 3 x 10 mg, ráno + poobede + večer

• 40 mg denne

20 mg ráno + 20 mg večer, alebo 15 mg ráno + 15 mg poobede + 10 mg večer

• 50 mg denne

25 mg ráno + 25 mg večer, alebo 20 mg ráno + 15 mg poobede + 15 mg večer

Na dopingovom teste je možné metabolity orálneho Stanozolu nájsť ešte 4 až 6 týždňov po dobratí poslednej dávky. U injekčnej formy to môže byť aj 9 týždňov.  Half-life injekčnej formy Stanozolu (Winstrol) je 24 až 48 hodín. Injekčná forma sa užíva každý alebo každý druhý deň v dávke 50 až 100 mg. Najčastejšie sa jednorazovo aplikuje 50 mg každý alebo každý druhý deň. Injekčný Stanozol/Winstrol môže byť rozpustný vo vode, vtedy je označovaný ako Winstrol Suspension, ale môže byť rozpustný aj v oleji a vtedy je označovaný ako Winstrol Base. Voľným okom ich viete rozoznať tak, že vodná suspenzia má zväčša kryštáliky, ktoré sa vedia usádzať na dno vialky či ampulky.  Olejová verzia tieto kryštáliky viditeľné nemá.

Injekčný Winstrol je steroid, ktorý je asi najviac spájaný so vznikom abscesu po aplikácii a to predovšetkým ak je rozpustný vo vode. Čo je ale najpodstatnejšie, svojimi účinkami sa injekčný Winstrol nijako nelíši od orálneho Stanozolu. Na udržanie stabilných hladín v krvi je nutné ho aplikovať 1 až 2 x denne, čo v podstate skoro nikto nerobí a aplikuje ho raz za 2 dni zväčša. Nech si vraví kto chce, čo chce, hepatoxicita injekčného Winstrolu a orálneho Stanozolu je rovnaká! Metabolizmus prvého prechodu cez pečeň je obzvlášť dôležitý z hľadiska biologickej dostupnosti liekov, predovšetkým u tých, ktoré sú výlučne metabolizované pečeňou. Toto nie je prípad orálne biologických dostupných AAS, čo dokazujú ich relatívne dlhé polčasy. Pokiaľ ide o toxicitu, nie je jasné, ako AAS spôsobujú poškodenie pečene, domnievame sa, že ide o výsledok aktivácie androgénnych receptorov v pečeňových bunkách. Takže hepatoxicitu orálnych AAS by sme mohli charakterizovať skrz čas, ktorým boli androgénne receptory v pečeni vystavené nízkym/vysokým koncentráciám AAS a zároveň ako silou sú schopné AAS aktivovať androgénny receptor. Kľúčové je, že injekčné AAS sa rýchlo metabolizujú v pečeni a preto je koncentrácia týchto AAS v pečeni veľmi nízka, na rozdiel od orálnych biologicky dostupných AAS, ktoré sú silne rezistentné predovšetkým vďaka pridanej 17-alfa-alkylovanej skupine, vďaka čomu ich koncentrácia v pečeni je dlhodobejšie veľmi vysoká. Prvý prechod pečeňou je aj tak len chvíľkový akt, pečeň má prietok krvi zhruba 1 liter za minútu a 17-Aa steroidy majú niekoľko hodinové polčasy rozpadu, takže pečeň je takto vystavená niekoľko hodinovému stresu vkuse. A teraz sa trošku zamyslite, aký je rozdiel medzi orálnym Stanozolom a tým istým Stanozolom rozpusteným vo vode či v oleji, ktorý nazývame Winstrol?  Stále je to tá istá 17-AA látka! Kto chce pochopí, kto nie, tak nech nechápe.

Ešte sa v súvislosti s injekčným a orálnym Stanozolom často krát spomína, že injekčný prináša lepšie výsledky, je ťažké o tom diskutovať, pretože neexistujú štúdie, ktoré by sledovali rozdiel medzi týmito dvoma formami a na základe slov niektorých z Vás hodnotiť skutočnosť by bolo príliš prosté a subjektívne. Ak niekto má pocit, že injekčná forma Stanozolu je účinnejšia, tak osobne si myslím, že je to len preto, lebo malo kto bude aplikovať menej ako 50 mg injekčného Stanozolu v jednej dávke a dokonca mnohí idú do vyššej dávky a to 75 až 100 mg, tak skúste prosím užívať 75 mg alebo 100 mg orálneho Stanozolu a potom si skúste porovnať ich účinky 🙂