SARMs = selektívne modulátory androgénneho receptora. Základná predstava uvedenia SARMs na trh bola, že sú to látky, ktoré vykazujú anabolické účinky bez vedľajších účinkov. A to vďaka tomu, že majú mať selektívny účinok len na svalové tkanivá. Ako sa to dá dosiahnuť? Molekulárnou zmenou aktivácie androgénnych receptorov (AR). Ale túto tému nejdem rozpisovať do hĺbky, aj keď článok, ktorý mam pred sebou, to opisuje, no nemyslím si, že to väčšinu z Vás zaujímať. Poďme k tým dôležitejším informáciám. SARMs sú vo výskumu už vyše 20 rokov (dnes je rok 2023) a do dnes ani jeden z nich nebol schválený FDA pre humánne využitie! Kde nastal problém?
Anabolicko androgénne steroidy, ako už z názvu vyplýva, majú anabolické a tiež aj androgénne účinky. Za anabolické účinky sa považuje svalotvorný účinok a stimulačný účinok na kostnú minerálnu hustotu. Ostatné účinky sú už zaradzované k androgénnym (účinok na prostatu, srdce, kostnú dreň, hypotalamus, hypofýzu a tak ďalej…) a práve aj tieto účinky sa považujú za nežiadúce. Analýzou sa zistilo, že najčastejší nežiadúci účinok pri užívaní TST je zvýšenie hladiny červených krviniek. Veľmi často sa spomína v súvislosti s užívaním AAS aj rakovina prostaty, tu majú AAS stimulovať jej rast, ale len do určitej hranice. To znamená, že do určitej miery budú AAS stimulovať rast prostaty a následne po nasýtení AR efekt rastu rakoviny v súvislosti s užívaním AAS skončí. Vrátim sa späť k myšlienke článku, takže každý steroid má svoje anabolické a aj androgénne účinky a ten je vyjadrený v rôznych pomeroch u každej látky. Vďaka týmto pomerom sa navzájom porovnávajú a určuje sa ich sila. Na určenie anabolicko androgénnych pomerov jednotlivých látok sa používa Hershbergerov test, ktorý bol prvý krát opísaný v roku 1953, ako taký test vyzerá? Zabezpečí sa veľké množstvo potkanov, vykastrujú sa, čo zabezpečí, že budú mať minimum vlastného TST, ktorý by skresľoval výsledky. Následne potkanom sa podávajú AAS a zhruba po 8 dňoch sa potkany zabijú aby sa mohli rozrezať a odvážiť:
- Vybraný sval (levator)
- Prostatu
- Semenné vačky
Následne nárast hmotnosti svalu naznačuje = anabolický pomer a nárast hmotnosti prostaty = androgénny pomer. U semenných vačkov sa sleduje produkcia spermií, čo sa prisudzuje tiež k androgénnym účinkom.
Znie to celkom rozumne, že? Ale poďme si to prebrať detailnejšie. Ako prvé som spomenul sval levator, ide o dorzálny bulbokaverózny sval. Čo je to za sval? Je to sval, ktorý sa nachádza v mužskej pohlavnej anatómii. Nachádza sa v panvovej oblasti a hrá úlohu pri kontrole toku moču a pri ejakulácii. Jeho hlavnou úlohou je stláčanie a vyprázdňovanie močového kanála a podporovanie ejakulácie. Takže, toto je sval, na ktorom sa má hodnotiť anabolický potenciál? Hm, no neviem či je rozumné práve tento sval považovať za „reprezentanta“ kostrového svalstva. Je síce pravdou, že tento sval je silne závislý od androgénov a po kastrácii je na ňom badať evidentný úbytok hmotnosti, ktorý je podobný ako u atrofii v kostrových svaloch. No dobre, ďalší problém je v stanovení použitej dávky a od dňa, kedy sa urobia merania. Pretože napríklad pri Nandrolóne Phenylpropionáte počas prvý 3 dňoch bola dostatočne vysoká koncentrácia na to, aby stimulovala rast semenných vezikúl a tiež aj rast dorzálneho bulbokavernózneho svalu. Po troch dňoch ale koncentrácia klesla a už nebola dostatočne vysoká na to, aby udržala rast semenných vezikúl, dokonca nastalo zmenšovanie. No bulbokavernózny sval bol stále dostatočne stimulovaný k rastu. Čiže úplne inak by vyzeral anabolicko androgénny pomer v tretí deň a úplne inak v siedmy deň, a ktorý je ten správny? A tiež z toho vieme vyvodiť ďalšiu dôležitú informáciu, že každý orgán reaguje jednoducho inak na danú látku.
A čo prostata a sledovanie jej veľkosti či veľkosť semenných vačkov, ktoré majú byť odrazom androgénnej činnosti danej látky. Androgénne tkanivá sa líšia a je veľmi naivné si myslieť, že budú reagovať rovnako. Androgény v prostate dokážu spôsobiť rast len do určitej miery, do určite hranice a tú prekročiť už nevedia. Napríklad, keď sa pozrieme na štúdie, kde sa mužom podávalo 600 mg TST Enanthátu po dobu 20-tich týždňov, tak objem prostaty sa nijako nemenil, ale prejavili sa iné androgénne vedľajšie účinky, čiže? Ako môžeme určovať androgénny pomer na základe sledovania prostaty, ktorá má limit v zväčšovaní sa z androgénneho hľadiska? Je to predsa hlúposť.
Posledná vec, stále budú existovať rozdiely medzi ľuďmi a potkanmi, inak povedané, mnohé tkanivá u ľudí reagujú inak ako tkanivá u potkanov v súvislosti s užívaním AAS, čo je samozrejme normálne. A čo je najsmutnejšie, že pri vývoji SARMs sa presne tento test používa aj dnes. Čo je naozaj snáď až nepochopiteľné.
Existuje ešte jeden test, a to test relatívnej väzbovej afinity, ktorá sa vykonáva v Petriho miske, kde sa sleduje, ako silno sa AAS viaže na AR v porovnaní s iným AAS. Princíp je jednoduchý, určí sa referenčný AAS, väčšinou je to Methyltrienolón a zmeria sa jeho väzbová afinita, tento údaj dostane relatívnu väzbovú afinitu 1 (čiže RBA 1), no a porovnávajú sa s ním ďalšie AAS, ak sa bude niektorý z nich viazať 2 x tak silnejšie, bude mu pridelené RBA 2, ak sa bude viazať 2 x tak slabšie, bude mu pridelené RBA 0,5. Tieto merania sa dajú vykonávať na rôznych typoch buniek. Ale v princípe aj toto meranie má značné medzery, poďme sa pozrieť na výsledok testu relatívnej väzbovej afinity od Saartoka a kolektívu.
Z týchto výsledkov by mal TST mať priaznivejší anabolický a androgénny pomer ako Nandrolón, čo je presný opak toho, čo ukázal Herhsbergetov test. Čo je samozrejme tiež prekvapujúce, pretože TST vykazuje značné androgénne účinky kvôli jeho konvertovaniu na DHT a naopak Nandrolón konvertuje na výrazne slabší DHN, čiže jeho androgénny účinok by mal byť výrazne oslabený.
Čo je dôležité si všimnúť, že existujú podstatné rozdiely medzi králikmi a potkanmi v jednotlivých výsledkoch a ako by to teda vyzeralo u ľudí? Vráťme sa ešte k DHT, ak si všimnete, vykazuje veľmi nízke RBA u králikov a aj u potkanov, prečo? Je to zrejme spôsobené rýchlym rozpadom vo svalovom tkanive. Enzým 3-alfa-HSD štiepi DHT na 3-alfa-androstanediol, ktorý sa viaže na AR veľmi slabo. To isté sa deje aj u ľudí a preto DHT deriváty prinášajú tak mizivý nárast svalov.
Podstatou je, že väzbová afinita neodzrkadľuje schopnosť modulovať génovú expresiu, teda inak povedané, aký účinok a ako silný účinok dokáže vyvolať daná látka po naviazaní sa na AR. Existujú AR biotesty, ktorými sa dá posúdiť schopnosť modulovať génovú expresiu. Holandskí veci vyvinuli AR CALUX biotest, vďaka ktorému sa dá po aktivácii AR sledovať prejav enzýmu luciferázy, pretože tento enzým produkuje svetlo. A práve intenzita svetla sa dá merať a tak dostávame odpoveď so sile aktivácii AR. Pomocou tohto testu vedci vypočítali relatívnu účinnosť z hľadiska aktivácie receptora, a urobili to pre:
- AR = androgénny receptor
- PR = progesterónový receptor
- ER-alfa a ER-beta = estrogénny receptor
- GR = glukokortikoidný receptor
Ako referenčný steroid pre AR slúžil DHT, pre ER to bol E2 a pre GR to bol dexametazón. Bohužiaľ, test nebol vykonaný tak, ako by to bolo v reálnom kostrovom svale, pretože u DHT nezohľadnili jeho rozklad na bunkovej línii, o ktorom som už písal vyššie. A tým je celé test v podstate úplne bezvýznamný. A do dnes sa nevykonali nové biologické testy AR vo viacerých bunkových líniách s ohľadom na DHT rozklad.
Záver z tohto je teda taký, že všetky doteraz merané androgénno anabolické pomery nám v princípe nepoukazujú na žiadne reálne správne výsledky, od ktorých by sme sa mohli odraziť. A je až nepochopiteľné, že dnes sa na základe Hersbergerovho testu vyvíjajú SARMs, respektíve na základe jeho výsledkov a ich vývoj v podstate vie veľmi rýchlo ukončiť, čo je naozaj škoda.
Diskusia k tomuto článku na www.anabolicculture.net, ide o českoslovneské diskusné fórum, ktoré sa venuje problematike užívania steroidov, kde som hlavným moderátorom. Budem rád, ak sa staneš jedným z nás a stretneme sa tam! Ďakujem za prečítanie môjho článku, zdieľaj medzi svojími známymi.
