Blog

Je zaujímavé, že niektoré z týchto stimulantov majú tendenciu priamo pôsobiť na beta-AR, najmä Efedrín! Existuje názor, že tieto stimulanty majú priame ergogénne účinky na športový výkon s tým, že zlepšia aeróbny výkon a vytrvalosť. Existuje mnoho štúdií, ktoré sledovali vplyv týchto stimulantov a väčšina z nich neposkytla žiadne podstatné dôkazy o takýchto priamych účinkoch. Jedna zo štúdií z roku 1996 sledovala vplyv pseudo-efedrínu na rôzne výkonové hodnoty a nezistil sa ani jeden pozitívny efekt v tomto smere. Podobné negatívne zistenia boli zistené aj pri ostatných stimulantoch. Ale mame jednu štúdiu z roku 2000, kde pseudo-efedrín významne zlepšil špecifické premenné výkonnosti pri cvičení aj maximálny výkon. V inej štúdií z roku 1980 bolo zistené zvýšenie svalovej sily pri užívaní anfetamínu. Mechanizmus, ktorý je zodpovedný za tieto účinky je do dnes nejasný. V štúdii z roku 2006 pseudo-efedrín zvýšil výkon v behu 1500 m na čas u športovcov o 2,1 %. Autori tejto štúdie naznačili, že účinok pravdepodobne súvisí skôr so psychostimulačnými účinkami než s akýmkoľvek periférnym ergogénnym účinkom.

O Efedríne sa tvrdí, že dokáže spaľovať tuk, avšak v jednej zo štúdií, kde sa tento efekt sledoval pri mesačnom užívaní Efedrínu v dávkach od 20 do 150 mg denne sa zistilo, že tuk spaľujúci účinok je veľmi malý, výsledok bol strata tuku o 0,9 kg za mesiac. V inej štúdii jednorazová dávka 40 mg Efedrínu nedokázala zlepšiť spotrebu kyslíka, účinnosť dýchania alebo ventiláciu, ani nijako významne nezmenila krvný tlak či srdcovú frekvenciu. Toto zistenie bolo rovnaké v inej štúdií so pseudo-efedrínom pri jednorazovej dávke 60 mg. Škoda ale, že sa v štúdiách nepoužili vyššie dávky, ale pri tej prvej, kde sa sledovali tuk spaľujúce účinky boli dostatočne vysoké. Celkovo Efederín ale samozrejme patrí k stimulantom s miernym tuk spaľujúcim účinkom, ale rovnako ako Klenbuterol a Salbutamol, tak aj Efedrín spôsobuje inzulínovú rezistenciu.

Účinok stimulantov na náladu, bdelosť, koncentráciu a vnímanie únavy sú sprostredkované zvýšením hladín dopamínu a noradrenalínu v mozgu. Existuje len veľmi málo štúdií a amfetamínmi a kokaínom u športovcov. V jednej zo štúdií z roku 1987, kde bol podávaný Efedrín, hodnotil sa jeho psychostimulačný účinok a celkový vplyv na výkon. Žiadny zo subjektov nehlásil zlepšenie výkonu, v inej štúdií tiež ani dávka 60 mg pseudo-efedrínu a ani dávka 25 mg phenyl-propanolamínu nijako nezmenili výkon.

Efedrín v kulturistike v podstate nemá iné využitie ako stimulant (má veľmi blízko k amfetamínom a metafetamínom) a mierny spaľovač tukov. Má výraznú afinitu na beta-3-AR a veľmi slabú afinitu na beta-1 a beta-2-AR. Často sa kombinuje s kofeínom kvôli synergetickému účinku v spaľovaní tukov, miera synergie nie je zase nijako prevratná a môžeme hovoriť o strate 1 kg tuku navyše vďaka och spoločnému užívaniu. Ku každej dávke Efederínu sa zvykne pridávať 100 až 200 mg kofeínu, a to buď spolu s orálnou formou Efederínu alebo asi 15-30 minút pred aplikáciou injekčného Efedrínu. Určite snáď všetci poznáte ECA stack, čo je kombináciou Efedrínu-Kofeínu-Aspirínu, osobne túto troj-kombináciu veľmi neuznávam, pretože existuje veľa protichodných teórii a v podstate žiadne klinické údaje o vzájomnej spoločnej troj-synergii, ktoré by riadne preukázali významnosť v ich spoločnom účinku. Môj osobný názor je taký, že úplne stačí užívať Efederín spolu s kofeínom, ak ste už rozhodnutí, aspirín vôbec nie je potrebný.

V tele zvyšuje sekréciu norepinefrínu (tiež známeho ako noradrenalín), vďaka čomu pôsobí aj na alfa aj beta receptory,

Dávkovanie Efedrínu v lekárskom prostredí je 8 mg raz za niekoľko hodín, pričom denná dávka neprekračuje 24 mg. V kulturistike sa užívajú samozrejme iné dávky, konkrétne od 50 do 150 mg denne, ktoré sa rozdeľujú do 2 až 3 denných dávok počas dňa. Dávky sa preto rozdeľujú, pretože Efedrín ma veľmi krátky half-life = 3 až 6 hodín.  Dávky do 100 mg denne by mali väčšine z Vás vyhovovať a je to taká tá zlatá stredná cesta, kde dostanete pomerne dosť značné výhody z jeho užívania pri strednom prejave negatívnych účinko. V praxi by to mohlo vyzerať takto:

• Ráno 25 mg až 50 mg
• Poobede 25 mg až 50 mg
• Večer 25 mg až 50 mg

Ak sa rozhodnete pre užívanie Efedrínu, pri prvej skúsenosti je lepšie začať ho užívať v nízkych dávkach a neskôr dávku zvýšiť. Dávka sa zvyšuje postupne po niekoľkých dňoch. V praxi to môže vyzerať takto:

5 dní po sebe = 50 mg denne (2 x 25 mg)

5 dní po sebe = 75 mg denne (3 x 25 mg)

5 až 10 dní po sebe = 100 mg denne (1 x 50 mg + 2 x 25 mg)

5 až 10 dní sebe = 125 mg denne (2 x 50 mg + 1 x 25 mg)

Efederín by sa nemal používať dlhšie ako 3 až 4 týždne, potom je dobré ho vysadiť kvôli desenzibilizácii a zhruba po 2 týždňoch ho môžete začať užívať znova. Ak sa rozhodnete pre spoločné užívanie s kofeínom, tak dávky Efedrínu sa zvyknú znížiť a postupne podľa prejavu negatívnych účinkov sa dávka upraví/zvýši. U žien sa užíva Efedrín rovnako ako u mužov, len dávka zvykne byť zväčša nižšia.

Efederín je možné užívať aj inak a to ako stimulant CNS len pred tréningom s cieľom dosiahnuť lepšie tréningové nasadenie. Užíva sa klasicky v dávke 25 až 50 mg pred tréningom. Takto ho je možné používať aj dlhodobejšie, pretože nemal by strácať účinok. Samozrejme závisí aj od toho, aké časté tréningy budete mať.

Počas užívania efedrínu mnohí z Vás budete pociťovať nechuť k jedlu, čo samozrejme v diéte je aj celkom žiadaný efekt. Tento efekt so sebou prináša aj Klenbuterol. Medzi najčastejšie negatívne prejavy užívania Efedrínu patrí:

• Chvenie rúk (výraznejšie zvykne byť pri Klenbuterole)
• Búšenie srdca, zrýchlený tep, nepravidelný tep
• Nevoľnosť a bolesť hlavy
• Potenie
• Zvýšenie krvného tlaku
• Depresia (predovšetkým v čase vysadenia Efedrínu)
• Problémy so spánok, preto je lepšie neužívať ho pred spaním, ale dostatočne dlho pred spánkom

Inzulínová rezistencia spôsobená Klenbuterolom, Sablutamolom či Efedrínom

Je inzulínová rezistencia vhodná pri spaľovaní tukov a je vôbec možné spaľovať tuk počas inzulínovej rezistencie? Určite stav inzulínovej rezistencie nie je žiadaný a obzvlášť nie u ľudí so sedavým štýlom života. Čo je to vlastne inzulínová rezistencia? Je to stav, kedy telesné tkanivá (pankreas, kostrové svalstvo, pečeň…) už nerozoznávajú telesný inzulín a produkujú glukózu v neželanom množstve. K strate tuku dochádza pri GLP-1 a GIP agonistoch (Semaglutíd a Tirzepatíd), tieto látky, ktoré senzibilujú inzulín (znižujú jeho účinok), ale aj napriek tomu veľmi účinne spaľujú tuk. Je teda zrejmé, že vyššia hladina glukózy v krvi nie je zodpovedná za priberanie tuku a ani nebrzdí odburávanie tuku. Keď tkanivá ako pečeň a tukové bunky nie sú stimulované inzulínom skrz inzulínovej rezistencie, glukóza nie je absorbovaná bunkami. Bez glukózy začne pečeň metabolizovať voľné mastné kyseliny (zvyšuje hladinu ketónov v krvi), čím bráni ich reesterifikácii na tukové bunky. V pečeni a v tukových bunkách, bez toho aby sa inzulín absorboval do týchto tkanív, dochádza k potlačeniu syntézy/lipogenézy tukov (adipocytov) a syntézy  VLDL v pečeni. Ak sa pozrieme na mozog, vyššia hladina glukózy mu prináša neustály zdroj energie a udržiava mozog funkčný a aktívny. Takže ako môžete vidieť, mierne zvýšená hladiny glukózy nebude mať za následok naberanie tuku, nebude ani brániť spaľovaniu tukov a zároveň vie byť dočasne prospešná pre aktivitu v mozgu. Zdôrazňujem, nechcem aby ste si teraz mysleli, že je to efekt, ktorý chcete dosiahnuť, inzulínová rezistencia nie je žiadaný efekt, no kým je mierna a dočasne vyvolaná užívaním určitých druhov liekov, je to efekt, ktorému sa hovorí niečo za niečo a z krátkodobého hľadiska je prijateľný.