Blog

Najprv si vysvetlíme nejaké základné veci, aby sme následne mohli vyhodnocovať a riešiť získané informácie. Obličky sú zodpovedné za filtrovanie krvi a produkciu moču. Obličkami prejde zhruba každú minútu cca 1 liter krvi. Ak z toho odpočítame netekutú frakciu, ostane nám cca 625 ml krvnej plazmy, ktorá pretečie obličkami každú minútu. Asi 1/5 tejto tekutiny sa vytlačí cez glomerulárne kapiláry v každom nefróne, z ktorého sa skladajú obličky. Nefron je základná funkčná jednotka obličiek, každá oblička ich obsahuje zhruba 1 milión. Spolu vytvárajú filtračný systém, čiže filtrujú krv a vytvárajú moč. GFR = rýchlosť glomerulárnej filtrácie = je dôležitý ukazovateľ funkcie obličiek, poukazuje na mieru ako krvná plazma prechádza cez glomerulárnu membránu (súčasť nefronu) a je filtrovaná do primárnej moči. GFR u dospelých a zdravých ľudí sa pohybuje do 125 ml za minútu, tak nasleduje reabsorbcia, čo vedie k produkcii zhruba 1 ml moču za 1 minútu.

GFR sa v praxi odhaduje na základe koncentrácií kreatinínu. Kreatinín nie je reabsorbovaný ani metabolizovaný obličkami a je voľne filtrovaný v glomeruloch. Určovanie odhadu GFR je založené na predpoklade, že čím vyššie hladiny kreatinínu sú, tým menej kreatinínu sa odstraňuje, čo teda hovorí o zníženej GFR. Jeho referenčné hodnoty sú od 90 do 120 ml/min na 1,73m2 telesnej plochy.

Odhad GRF u športovcov na základe hladín kreatinínu je veľmi nespoľahlivý, prečo? Pretože svaly sú primárnym úložiskom kreatinínu v tele a teda čím svalnatejší jedinec, tým väčší predpoklad k vyššej hladine kreatinínu.

Užívanie kreatínu tiež zvyšuje zásoby kreatinínu vo svaloch. Tiež konzumácia mäsa vie zvýšiť hladiny kreatinínu v tele na niekoľko hodín. A poďme už konečne k AAS, existujú dôkazy, že AAS vedia zvýšiť biosyntézu kreatínu, predovšetkým hlavne orálne AAS, čím sa zvyšuje aj ukladanie kreatínu. Väčšina užívateľov konzumuje stravu s vysokým obsahom bielkovín a práve diéta s vysokým obsahom bielkovín mierne ovplyvňuje (znižuje) GFR. Takže zhrnieme si to, nasledujúce faktory, ktoré o chvíľu rozpíšem dokážu zvýšiť hladiny kreatinínu a tiež aj mierne ovplyvniť (znížiť) GFR:

• Podiel svalovej hmoty
• Užívanie kreatínu (najmä kreatínetylesteru)
• Zvýšená konzumácia mäsa, hlavne v prípade ak by robili merania pár hodín po konzumácii
• Užívanie orálnych AAS

Len veľmi málo štúdií sledoval vplyv užívania AAS na hladiny kreatinínu. V jednej štúdii od Bhasina a kolektívu zaznamenali len veľmi mierne zvýšenie kreatinínu z 1,0 mg/dl na 1,1 mg/dl u mužov, ktorí dostávali 600 mg TST Enanthátu týždenne. V inej štúdii, kde bolo mužom podávaných od 25 až po 600 mg TST Enanthátu týždenne po dobu 20-tich týždňov neboli zistené žiadne zmeny hladín kreatinínu. Rovnako skoncipovaná štúdia, ale u starších mužov už dokázala zaznamenať opäť mierne zvýšenie hladín kreatinínu, konkrétne išlo o zvýšenie z 1,03 na 1,17 mg/dl, a to pri týždennej dávke 600 mg. A tiež bolo zistené zvýšenie v skupine užívajúcej 125 mg TST Enanthátu týždenne a to z 1,12 na 1,19 mg/dl, čiže opäť veľmi mierne zvýšenie.

V štúdii, kde bol podávaný orálny prohormón 1-androsterón v dávke 330 mg denne počas 4 týždňov, sa zistilo zvýšenie kreatinínu z 1,1 mg/dl na 1,3 mg/dl. V tejto štúdii bol vypočítaný aj odhadovaný GFR, ktoré kleslo z 88,3 na 71,9 ml/min/1,73m2, otázkou samozrejme je, či tieto mierne zvýšenia kreatinínu a výpočet odhadovaného GFR z nich odrážajú skutočné hodnoty GFR. Ako som spomínal už na začiatku, odhad GFR na základne hladín kreatinínu u ľudí s vyšším podielom svalovej hmoty nie je vhodnou metódou, pretože vedie ku skresleným výsledkom.

Ďalšou možnou metódou je meranie odhadovanej GFR pomocou cytostanínu C. Myšlienka je v podstate rovnaká ako je to pri kreatiníne, ale hlavný rozdiel je, že cytostatín C je produkovaný všetkými bunkami v relatívne rovnakej rýchlosti. A na základe výsledkov z jednej štúdie sa dospelo k záveru, že tento spôsob je vhodnejší pre ľudí s vyšším podielom svalovej hmoty.

Celkovo údaje zo štúdií naznačujú, že kombinácia obidvoch spôsobov meraní by zrejme dokázalo priniesť presnejšie výsledky! No existujú ešte spoľahlivejšie markery a to:

• iotalamát
• iohexol

Ide o kontrastné látky, ktoré sa aplikujú do tela, vďaka ktorým je následne možné zvýrazniť sledované štruktúry v tele a presnejšie diagnostikovať. Iotalamát je rádioaktívny, používa sa veľmi málo, ihexol so sebou môže priniesť miernu nefrotoxicitu a riziko alergickej reakcie. Každopádne, sú to markéry nie na bežné používanie.

Celkovo v literatúre je len málo správ o tom, že AAS vedia poškodiť obličky. K dispozícii mame dokument od Herlitza z roku 2010, ktorý poukazuje na dysfunkciu obličiek u užívateľov AAS. Popisuje v ňom 10-tich pacientov z archívov ich laboratória renálnej patológie počas 10 ročného obdobia. Všetci títo pacienti boli kulturisti s dlhou históriou užívania AAS. U 9-tich z nich bola zistená fokálna segmentálna glomeruloskleróza (FSGS) a k tomu ešte 4-ia z nich mali aj glomerulomegáliu. A len u jediného z nich nezistili známky FSGS, čo to vlastne FSGS je? Je to zastrešujúci termín pre skupinu chorôb, ktoré vedú ku glomerulárnym léziám = histologický nález, bez toho aby nutne poukazoval na konkrétne ochorenie.  Títo kulturisti mali zvýšené množstvo bielkovín v moči,  v priemere denne strácali 10 g skrz moč, aby ste chápali, že je to naozaj veľké číslo, za bežných okolností by malo ísť o pár miligramov denne. Jeden z nich denne dokázal vymočiť až 26 g, čo je fakt extrém. Hladiny kreatinínu boli u nich výrazne zvýšené tiež, priemerné hladiny boli 3,0 mg/dl a u jedného z nich bola nameraná hodnota 7,8 mg/dl, pričom referenčný rozsah sa pohybuje od 0,9 mg/dl do 1,3 mg/dl. Tu jasne môžeme hovoriť o znížení funkcie obličiek. Išlo ale o kurva veľkých kulturistov, ktorých BMI bolo v priemere  35 kg/m2. Ôsmi z nich prestali užívať AAS a pri ich pozorovaní bolo zistené veľké zlepšenie v proteinúrii a tiež aj výrazne zníženie v hladinách kreatinínu. Jeden z nich začal užívať AAS znovu a vylučovanie bielkovín v moči sa opäť výrazne zvýšilo. Som si istý, že vo všetkých týchto prípadoch išlo o dlhodobé chronické užívanie AAS vo vysokých dávkach a k nim sa pridali aj iné látky. No bežná prax nezvykne vieš k chronickému užívaniu vysokých dávok. Po celom svete užíva AAS milióny ľudí, ktorí nehlásia žiadne problémy s obličkami. Aj keď nevylučujem, že u mnohých dôjsť k miernejším formám poškodenia obličiek, o ktorých samotní užívatelia ani nevedia. Určite ideálnou voľbou u ľudí, ktorí užívajú AAS by bolo merať si hladinu bielkovín v moči skrz testovacie prúžky priebežne v domácom prostredí, následne ak by ste zaznamenali nejaké zmeny, je nutné to samozrejme riešiť. Môj osobný záver je ale taký, že zdá sa, že samotné AAS nie sú pre obličky priamo škodlivé.