Blog

Na meranie hladín TST v krvi sa používajú najčastejšie imunotesty, ktoré sú pomerne dosť nepresné a môžu byť ovplyvnené aj prítomnosťou iných užívaných AAS. Prečo sa používajú na meranie hladín TST v krvi práve imunotesty ak sú tak nepresné? Pretože sú lacné. Tieto testy sú založené na väzbe k protilátkam. V týchto testoch existuje obmedzené množstvo protilátok a preto maximálna horná hranica koncentrácie TST je zhruba okolo 60 nmol/l, vyššia hladina je už nemerateľná. Zároveň problém protilátok je ten, že sa na nich viažu aj iné molekuly, ktoré majú podobnú štruktúru ako TST a tým pádom sú výsledky úplne skreslené, hovoríme o krížovej reaktivite. Praxou sa zistilo, že sú AAS, ktoré túto krížovú reaktivitu vyvolávajú, konkrétne ide o:

• Nandrolón
• Boldenón
• Methyltestoterón
• A určite existujú ešte aj ďalšie AAS

Áno, pochopili ste správne, že ak by ste si dali urobiť krvné testy s cieľom zistiť akú hladinu TST máte a užíval by ste spolu s TST aj Boldenón alebo Nandrolón, tak hladiny TST by boli vysoké, no nešlo by o pravdivý údaj. Môžeme hovoriť o krížovej reaktivite rádovo v desiatkach percentách.

V roku 2007 boli zverejnené výsledky jednej študijnej kontroly kvality, ktorá poslala 3 vzorky do viac ako 1000 laboratórií:

• Vzorka č.1 = mala koncentráciu TST očakávanú pre zdravú ženu

-priemerný výsledok z laboratórií bol 33 ng/dl

• Vzorka č.2 = mala koncentráciu TST očakávanú pre zdravého muža

-priemerný výsledok z laboratórií bol 465 ng/dl

• Vzorka č.3 = mala koncentráciu TST hypogonadálneho muža

-priemerný výsledok z laboratórií bol 97 ng/dl

Všetky vzorky obsahovali umelú krv a v nej rovnaké množstvo TST patričné k danej skupine. Priemerné výsledky sú celkom dobré, ale poďme sa pozrieť na rozdielnosť medzi výsledkami medzi jednotlivými laboratóriami. Tak napríklad jedno z laboratórií u vzorky č.3 namerala výsledok 45 ng/dl a iné laboratórium u tej istej vzorky nameralo 365 ng/dl. Čo je 8 násobný rozdiel! Ak sa pozrieme na odchýlku medzi jednotlivými testami u vzorky č.3, tak tá bola 31 ng/dl, čo to znamená? Že zhruba 1/4 testov pri vzorke č.3 namerala pod 66 ng/dl alebo nad 128 ng/dl. To sú pomerne dosť ohromné rozdiely, majte na pamäti, že všetky laboratória dostali rovnaké vzorky s rovnakým obsahom TST, a jedno z nich nameria hodnotu 45 ng/dl a iné až 365 ng/dl? Ta nepresnosť je až zaražajúca.

Ak sa pozrieme na vzorky č.2, tak tu bola najnižšia nameraná hodnota 276 ng/dl a najvyššia bola 744 ng/dl. Odchýlka bola určená na 81 ng/dl, z toho vyplýva, že 1/4 testov pri vzorke č.2 namerala  pod 384 ng/dl alebo nad 546 ng/dl. Opäť veľmi nepresné výsledky. Na rozdielnosť výsledkov ma tiež vplyv kalibrácia stroja, ktorý vykonáva meranie a tiež aj výrobca stroja (Bayer X, Roche Y, DPC Z). Takže pravda je taká, že ak dnes by ste dostali do rúk krvný test s výsledkom 400 ng/dl a o mesiac s výsledkom 500 ng/dl, vôbec, ale vôbec to nemusí byť pravda, že sa Vám TST zvýšil. No bohužiaľ, je to tak. Zaujímavé tiež je, že ak by ste aj z tej istej vzorky robili test na rovnakom stroji tri krát po sebe, výsledok každého testu vie byť diametrálne odlišný 🙂 čo viac k tomu dodať.

Ďalší, často prehliadaný faktor je ten, že hladiny TST v krvi nie sú statické a v priebehu času sa menia, pochopiteľne. Najčastejšie sa odber krvi robí ráno na lačno, to isto všetci viete, to je povedzme v poriadku, ale ak užívate AAS, je rozdiel, či si ich aplikujete jeden, dva alebo napríklad tri dni pred krvným testom. Mnohí z Vás chodia na krvné testy s tým, že pri prvom krvnom teste ste aplikovali TST 1 deň pred odberom a pri druhom krvnom teste o mesiac ste aplikovali TST 4 dni pred odberom, čo je samozrejme nezmysel ak si chcete tieto výsledky porovnávať a určiť rozumný záver.

Dobre, vieme teda, že imunologické krvné testy sú veľmi nepresné, existujú presnejšie testy? Áno, samozrejme. Ide o testy, ktoré sa uskutočňujú pomocou kvapalinovej chromatografie s tandemovou hmotnostnou spektrometriou (LC-MS/MS).