Blog

Vo všeobecnosti platí, že AAS sa zvyknú aplikovať do svalu a peptidové látky do tuku. Ale v poslednej dobe sa čoraz viac stretávam s aplikáciou AAS len do tuku, je to dobrý nápad? Poďme si to rozobrať. Skutočne je možné AAS aplikovať do tuku, ale len v obmedzenom množstve, odporúča sa maximálne 1 až 1,5 ml.

Našiel som štúdiu, kde bol porovnávaný výsledok medzi itramuskulárnym podaním TST Cypionátu a subkutánnym podaním TST Enanthátu. Štúdie sa zúčastnilo 234 hypogonadálnych mužov. Boli rozdelení do 2 skupín:

• Skupina, ktorej bolo podávaných 100 mg TST C týždenne do svalu
• Skupina, ktorej bolo podávaných 100 mg TST E týždenne do tuku

Štúdia trvala 12 týždňov a sledovali sa hodnoty testosterónu, E2, červených krviniek a PSA (prostata), pozrime si výsledky:

• Hladiny TST u skupiny, ktorej bol podávaný TST C do svalu

-hladiny po 12-tich týždňoch sa pohybovali od 313,6 ng/dl až po 536 ng/dl

• Hladina TST u skupiny, ktorej bol podávaný TST E do tuku

-hladiny po 12-tich týždňoch sa pohybovali od 246,6 ng/dl až po 552,8 ng/dl

Ako môžete vidieť, hladiny TST v krvi boli v oboch skupinách prakticky identické. S tým rozdielom, že hladiny E2 boli výrazne nižšie v skupine pri aplikácii do tuku a tiež aj hladiny červených krviniek. Hladiny PSA neboli nijako zmenené pri oboch spôsobom podania.

V ďalšej štúdii z roku 2002 si 22 mužov podávalo 125 mg TST týždenne do tuku po dobu 12-tich týždňov a tu sú výsledky:

• Priemerná minimálna nameraná hodnota TST pred štúdiou bola 14,48 nmol/l a na konci štúdie bola 59,94 nmol/l, čiže ako môžete vidieť, došlo k razantnému zvýšeniu
• Priemerná maximálna nameraná hodnota TST pred štúdiou bola 21,65 nmol/l a na konci štúdie 85,17 nmol/l, opäť ako môžete vidieť, hladiny boli až 4 x vyššie

Ako môžete vidieť, aplikácia do tuku je účinná, len škoda, že v štúdii neporovnávali subkutánnu a intramuskulárnu aplikáciu, aby sme videli rozdiely. Ale máme aj ďalšiu takúto štúdiu, z roku 2019, kde sa presne sledoval rozdiel medzi týmito dvoma spôsobmi aplikácie. Zúčastnilo sa jej 20 mužov, ktorým bolo podaných naraz 1000 mg TST Undekanoátu (Nebido). V skupine, ktorá užívala TST subkutánne boli hlásené bolesti po aplikácii zhruba po 24 hodín, ale samozrejme dôvod je jasný, 4 ml oleja dať do tuku je naozaj veľa. Do tuku sa odporúča aplikovať jednorazovo maximálne 1 až 1,5 ml. Poďme ale k výsledkom.

• Zistilo sa, že maximálna hladina TST v krvi bola dosiahnutá v priemere na 8-mi deň pri subkutánnej aplikácii a na 3-tí deň po intramuskulárnej aplikácii. Čiže je viac než jasné, že pri aplikácii do svalu sa účinná látka vstrebáva rýchlejšie.
• Aká ale bola teda maximálna hladina TST v krvi? Pri subkutánnej aplikácii to bolo 8,4 ng/ml a pri intramuskulárnej 9,6 ng/ml. Takže o niečo vyššiu hladinu dosahovali tí, čo aplikovali TST do svalu, ale jednalo sa len o rozdiel v priemer o 1,2 ng/ ml čo zase nie je až tak zlé.
• Zároveň sa zistilo, že tí, čo aplikovali TST subkutánne, tak priemerná doba, kedy sa v ich krvi nachádzal TST bola až 183 dní, pri intramuskulárnej aplikácii to bolo len 110 dní. Čo je celkom zaujímavý fakt.
• Čo sa týka hladín DHT a E2, tak tie sa nijako obzvlášť nelíšili.

Ako môžete vidieť, je evidentné, že podávanie do tuku spôsobuje pomalší nábeh maximálnej hladiny TST v krvi, ale už dosiahnutá maximálna hladina je takmer identická ako pri aplikácii do svalu. Rozdiel je ešte v tom, že pri aplikácii do tuku ostáva TST v krvi výrazne dlhšie ako pri aplikácii do svalu. Tých štúdií je samozrejme veľa a nebudem ich všetky prekladať a písať, na ozrejmenie podstaty nám stačí týchto pár štúdií.

Záver:

Aplikácia do tuku prináša stabilnejšie hladiny účinnej látky v krvi, nábeh maximálnej hladiny v krvi síce trvá o dosť dlhšie v porovnaní s aplikáciou do svalu, ale na druhej strane účinná látka ostáva oveľa dlhšie v krvi. Jedinou skutočnou nevýhodou aplikácie do tuku je, že by sa nemalo v jednej dávke aplikovať viac ako 1 ml  až 1,5 ml oleja, pretože čím viac oleja aplikujete, tým väčšia pravdepodobnosť bude, že na druhý deň po aplikácii budete mať bolestivú hrčku v mieste vpichu.

Tento spôsob aplikácie je vhodný pre tých, ktorí majú problém s vysokou hladinou E2 alebo s vysokým krvným tlakom či chrípkovými stavmi po aplikácii vyšších dávok AAS. Ak aplikujete do tuku každý alebo každý druhý či tretí deň nižšie dávky AAS, je to pre telo oveľa viac prijateľnejšie. Hladiny E2 zvyknú byť nižšie, krvný tlak stabilnejší a úplne sa takto eliminujú aj možné chrípkové stavy. Takže áno, ak sa rozhodnete pre túto cestu, tak napríklad už nebudete robiť to, že si aplikujete 500 mg TST naraz v jeden deň, ale rozložíte si to napríklad takto:

• Na 70 mg každý deň

Alebo

• Na 165 mg každý druhý deň

Pre tých, ktorí ale chcú maximálne využívať užívané AAS a dosahovať o niečo vyššie hladiny účinnej látky v krvi, tak jasné, aplikácia do svalu je jasná voľba. No osobne si myslím, že pre bežných užívateľov je to zbytočnosť.