Blog

Na začiatok si vysvetlíme čo je to myostatín a folistatín. Sú to rôzne proteíny, ktoré majú opačné účinky na rast svalového tkaniva u ľudí.

• Myostatín funguje ako negatívny regulátor svalového tkaniva, jeho hlavnou funkciou je znižovať rast svalových buniek tým, že bráni ich proliferácii (rozdeľovaniu) a rastu.
• Folistatín je proteín, ktorý funguje ako inhibítor aktivínu, čo je proteín, ktorý kontroluje množstvo svalového tkaniva v tele. Hlavnou úlohou folistatínu je neutralizovať účinky aktivínu a umožniť svalom rásť.

Aj keď sa všade uvádza, že YK-11 je selektívny modulátor androgénneho receptora, skôr by som sa priklonil k tomu, že je to hybridný inhibítor myostatínu a až tak možno SARM. Píšem preto možno, lebo SARMs majú nesteroidnú chemickú štruktúru, ale YK-11 má steroidnú štruktúru, z ktorej môžeme vyčítať podobné správanie ako u DHT derivátov. Akurát s tým rozdielom, že DHT deriváty zvyšujú hladiny Folistatínu veľmi málo alebo vôbec a YK-11 podľa bunkových štúdií áno a veľmi výrazne.

Je to pomerne dosť zaujímavá zlúčenina, z môjho pohľadu jedna z najviac v rámci výskumu SARMs liekov. Je to druh pluripotentnej látky, ktorá pôsobí ako SARM (je len čiastočným agonistom v androgénom receptore) a je inhibítorom myostatínu. Táto látka nikdy nebola testovaná na ľuďoch a na zvieratách, existujú len 2 bunkové štúdie a to je všetko. Preto väčšina informácii, ktoré sú známe o tejto látke sú z prostredia užívateľov. Aj keď máme aj nejaké fakty z tých štúdií, z ktorých sa dá niečo vyvodiť. Bunkové štúdie preukazujú, že YK-11 má anabolický účinok na svaly a pozitívny na kosti skrz účinku na androgénne receptory a skrz zvýšenia hladín Folistatínu. Do dnes nevieme, prečo sa s YK-11 nerobili ani len predklinické štúdie. YK-11 v bunkových štúdiách zvyšoval počet osteoblastov, čo sú bunky, ktoré vyvíjajú kosti, čo je samozrejme veľmi pozitívny efekt.

Ak sa pozrieme na štúdie u zvierat, tak môžeme si všimnúť, že samotná inhibícia myostatínu zrejme nestačí. Vplyv YK-11 na myoblasty C2C12 (v myšie predsvalové bunky) spôsobil zvýšenie produkcie Folistatínu, ale ak boli podané anti-folistatické látky, tak myogénna diferenciácia sprostredkovaná skrz YK-11 bola zvrátená. Zjednodušene povedané, ak vedci v štúdii deaktivovali účinok folistatínu, tak anabolický účinok YK-11 sa stratil. A potom tiež ak deaktivovali androgénne receptory, udialo sa to isté. Čiže YK-11 pre dosiahnutie svojich anabolických účinkov potrebuje obsadiť androgénne receptory a zvýšiť hladiny. A to zrejme bude veľmi individuálne u každého z nás a v podstate vôbec nevieme ako veľmi dokáže hladiny Folistatínu zvyšovať. V jednej štúdií u ľudí sa sledovali hladiny myostatínu počas užívania 300 mg TST týždenne. Najvyššia hladina Myostatínu bola zaznamenaná v 56-ty deň a vrátila sa na základnú úroveň na 140-ty deň. Takže dávalo by veľký zmysel užívať YK-11 práve v dni, kedy hladiny Myostatínu sú vysoké, čiže približne už od šiesteho týždňa v cykle s TST by bolo vhodné pridať YK-11 s cieľom znížiť vysoké hladiny Myostatínu a tak podporiť anabolický rast.

Pri jeho samotnom užívaní ľudia hlásili mierne zníženie tvorby vlastného TST. Niektorí užívatelia hlásili mierne zvýšené pečeňové hodnoty a tiež je zaujímavé, že mnohí sa sťažovali na bolesti kĺbov/šliach. Myostatín je exprimovaný v šľachách a zdá sa, že hrá dôležitú úlohu pri ich udržiavaní. Zistilo sa, že myši s deficitom Myostatínu majú slabé a krehké šľachy. Čo by teda naznačovalo, že užívanie YK-11 by mohlo viesť k nepríjemným zraneniam.

Niektorí hlásia aj mierny nárast svalovej sily či svalovej hmoty. Osobne som do dnes ešte nevidel nikoho, kto by po jeho užívaní zmenil svoju postavu na iný level, čiže niečo proste v danom procese účinku nefunguje tak, ako by sme chceli. Naozaj je veľká škoda, že sa tejto látke vedci nevenovali viac, pretože je to látka, ktorá má úplne odlišný spôsob účinku ako AAS, SARMs, RH, peptídy či inzulín a teda bol by to naozaj veľký prínos v každom cykle.

Najčastejšie zneužívané dávky sa pohybujú od 10 do 30 mg denne. Jeho half-life nie je známy, preto jeho dennú dávku je určite lepšie rozdeliť aspoň na 2 krát.

Spomeniem ešte jednu zaujímavosť, predpokladám, že väčšina z Vás nebude mať vedomosť o Dekoríne. Je to myokín, proteín, ktorý produkuje svalové bunky. Ak myši geneticky upravíte tak, že budú produkovať viac dekorínu, tak ich svaly sa veľmi rýchlo zotavia zo zranení a poškodení. Čo je čiastočne spôsobené aj tým, že dekorín znižuje účinok myostatín. Nemeckí a Nórski vedci sledovali na 10-tich študentoch, čo sa udeje ak budú vystavení silovým tréningom. Zistili, že v krvi sa im zvyšovali hladiny dekorínu, čím ťažšie váhy dvíhali, tým vyššie hladiny dekorínu boli zaznamenané v krvi. V ďalšej štúdii na starších mužoch vo veku 40-65 rokov, ktorí boli vystavení ťažkým tréningom sa zistilo po odobratí vzoriek tkanív z nôh, že hladiny dekorínu v tkanivách sa výrazne zvýšili. Tu v tejto štúdii sa zistilo, že čím viac dekorínu vo svaloch, tým väčšia svalová sila bola dosiahnutá. Prečo som ho spomenul? Pretože dekorín inhibuje Myostatín a zvyšuje hladiny Folistatínu, nepodobá sa to náhodou na YK-11? Dekorín je ešte stále predmetom štúdií, čo možno prinesie väčšiu nádej ako YK-11, respektíve väčšiu funkčnosť. Uvidíme….