Právě si prohlížíte Cardarine (GW501516)

Cardarine (GW501516)

Dnes si prejdeme jednu z veľmi kontroverzných látok a napíšeme si čo najviac podrobné informácie o nej. Je to chemická zlúčenina, ktorá patrí do skupiny liečiv nazývaných ako selektívne modulátory receptorov PPAR-delta, čo je proteín, ktorý hrá úlohu v regulácii rôznych metabolických procesov v tele, ako sú rast tkanív, oxidácia tukov, regulácia hladiny cukru v krvi a ďalšie. GW501516 bol vyvíjaný ako liek na liečbu rôznych metabolických ochorení spojených s poruchou metabolizmu tukov a cukrov. A práve jeho potenciálna schopnosť zlepšiť oxidáciu a zvýšiť vytrvalosť  ho spravila zaujímavým pre športovcov a kulturistov. Bohužiaľ, táto látka nikdy nebola schválená pre lekárske využitie, dôvodom bola jeho úzka hranica medzi bezpečnosťou a účinnosťou. Toľko na úvod.

V roku 1990 sa publikoval prvý krát objav nového jadrového receptora s PPAR (peroxisome proliferator-activated receptor). PPARs je skupina jadrových receptorov, ktoré sa nachádzajú v jadre buniek a regulujú expresiu génov a metabolické procesy. Na tieto receptory sa viažu mastné kyseliny a ich deriváty. V podstate PPARs môžeme považovať za akési lipidové (tukové) senzory. Tento objav sa javil ako veľmi snubný, pretože by mohol vyriešiť aj záhadu okolo toho, ako fungovala trieda liekov nazývaných fibráty, ktoré pôsobia na PPAR-alfa. Fibráty boli syntetizovaná už v skorých 50-tých rokoch minulého storočia a do dnes a predpisujú na liečbu hyper-triglyceridémie. (vysoká hladina triglyceridov v krvi). Liečba tohto javu je zameraná na zníženie rizika pankreatitídy a aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia. Okrem fibrátov sú často a dlhodobo užívané aj glitazóny (tiazolidíndióny), čo je tiež skupina liečiv, ktoré pôsobia na PPAR-gama. Ich typickým znakom je zvýšenie citlivosti na inzulín, preto sú predpisované ľuďom trpiacim na diabetes typu 2. Do dnešného dňa (2022) ale nie je schválený jediný liek, ktorý by selektívne pôsobiť na PPAR-delta. Bol vykonaný rozsiahly výskum a do klinických skúšok sa dostal liek, o ktorom bude dnešný článok, a to GW501516. Výskum vo všeobecnosti ukázal snubné výsledky, až na 2 štúdie na hlodavcoch, ktoré preukázali jeho karcinogénnosť. 

Ešte si napíšeme, aké druhy PPARs receptorov poznáme, keďže som ich už aj všetky v podstate aj uviedol vyššie, nech sa páči:

  • PPAR-alfa, sú dôležité pri regulácii metabolizmu lipidov (tuku)
  • PPAR-delta, sú dôležité pre metabolizmus glukózy a oxidačnej kapacity svalov
  • PPAR-gama, sú dôležité pri tvorbe nových tukových buniek, vychytávaní a ukladaní mastných kyselín a následne majú aj silný vplyv na citlivosť na inzulín

Cardarín vyvinula spoločnosť Glaxo Wellcome v 90-tých rokoch, dnes známa ako GlaxoSmithKline (GSK) po ich zlúčení so spoločnosťou SmithKline Beecham. Už teda viete, prečo táto zlúčenina dostala predponu GW ako skratka názvu spoločnosti Glaxo Wellcome. Táto spoločnosť zistila, že Cardarín je selektívnym agonistom PPAR-delta a ich experimenty na zvieratách preukázali zaujímavé výsledky:

  • Čiastočnú korekciu hyperinzulinémie
  • Zvýšenie HDL cholesterolu
  • Zníženie VLDL a LDL cholesterolu, ale aj triglyceridov na lačno
  • Zvýšenie rezervného transportu cholesterolu, ide o proces, pri ktorom sa predpokladá, že častice HDL chránia tepny pred poškodením, tento efekt nebol zaznamenaný u agonistov PPAR alfa a gama, len u PPAR delta.

Na základe týchto zistených pozitív sa Cardarín dostal do klinických skúšok. Prvá štúdia bola publikovaná v roku 2006, zúčastnilo sa jej 24 zdravých mužov, boli rozdelení do 3 skupín:

  • Placebo skupina, 6 mužov
  • Cardarín v dávke 2,5 mg denne po dobu 2 týždňov, 9 mužov
  • Cardarín v dávke 10 mg denne po dobu 2 týždňov, 9 mužov

Všetci boli umiestnení vo výskumnom centre, nesmeli vykonávať fyzickú aktivitu, mali len oddychovať. Dostávali štandardizovanú stravu a to 2000 kcal denne, z čoho 26 % bol tuk. Sledoval sa lipidový profil vrátane celkového cholesterolu, LDL a HDL, tiež sa sledovali triglyceridy a ApoA1. Apo-lipoproteín sú proteíny, ktoré sa viažu na lipidy a vytvárajú komplexné častice známe ako lipoproteíny. Dokáže sa teda spájať s HDL a aj LDL cholesterolom, ale aj s chylomikrónmi (tie sú zodpovedné za transport lipidov, ktoré sú absorbovaných gastrointestinálnym traktom do zvyšku tela). V štúdii neboli zistené žiadne štatisticky významné zmeny pre celkový cholesterol, LDL. Ale hladiny HDL sa zvýšili u oboch skupín užívajúcich Cardarín, ale šlo len o veľmi mierne zvýšenie. Hladina triglyceridov vykazovala významné zníženie v skupine, ktorá užívala 10 mg Cardarínu denne, ale veľmi podobný pokles zaznamenala aj placebo skupina, ktorá samozrejme Cardarín neužívala, čiže toto je dosť sporný výsledok a zrejme nie je výsledok užívania Cardarínu. A hladiny ApoA1 ostali v podstate nezmenené v oboch skupinách užívajúcich Cardarín. Takže celkovo v podstate veľmi slabé výsledky, že?

V tejto štúdií vykonali aj skúšku kŕmenia tukom, a to takú, že na začiatku štúdie a v 13-ty deň štúdie bolo mužom podané jedlo s vysokým obsahom tukov, pričom sa merali hodnoty triglyceridov po dobu 24 hodín od zjedenia jedla. Ak sa v krvi nájde vyššia hladina triglyceridov, znamená to, že príjem tuku tkanivami je znížený, ak sa nájde nižšia hladina triglyceridov, znamená to, že príjem tuku tkanivami je zvýšený. Želaný efekt je, aby hladina triglyceridov bola nižšia. Aké boli výsledky?

  • Placebo skupina zaznamenala zvýšenie hladín o 36,1 %
  • Skupina užívajúca 2,5 mg Cardarínu zaznamenala pokles hladín o 15,3 %, tento výsledok nie je štatisticky významný
  • Skupina užívajúca 10 mg Cardarínu zaznamenala pokles hladín o 25,4 %, toto je už štatisticky významný výsledok

Za celú štúdiu krvný tlak ostal nezmenený u všetkých mužov. Neboli hlásené ani žiadne nežiadúce udalosti (vrátane reakcie pečene a svalov). Táto štúdia ukázala viac menej len jediné, a to, že aktivácia PPAR-delta receptorov dokázala ovplyvniť enzýmy kritické pre oxidáciu mastných kyselín, ktorá je typická ako reakcia na cvičenie. A tak sa vykonala ďalšia štúdia, ktorej cieľom bolo zistiť, či zníženie lipidov možno dosiahnuť užívaním Cardarínu, prostredníctvom zvýšenia oxidácie mastných kyselín bez nepriaznivých účinkov na oxidačný stres. Štúdia trvala tiež len 2 týždne. Subjekty boli rozdelené nasledovne:

  • Placebo skupina, 6 mužov
  • Skupina užívajúca 10 mg Cardarínu, 6 mužov
  • Skupina užívajúca agonistu PPAR-alfa (GW-590735), 6 mužov

Hlavný rozdiel naproti predchádzajúcej štúdii je, že muži boli relatívne zdraví, ale boli abdominálne obézni (stav kedy nárast tuku je evidentný v oblasti brucha, ide ale o viscerálny tuk nahromadený okolo orgánov), tiež všetci muži mali stredne ťažkú poruchu lipidového metabolizmu. V štúdii sa sledovali tieto tieto hodnoty:

  • Lipidový profil neesterifikovaných mastných kyselín (NEFA)
  • Triglyceridov, celkový cholesterol, HDL a LDL
  • ApoB
  • Markéry glukózovej homestotázy (glukóza, inzulín a HOMA-IR s cieľom sledovať inzulínovú rezistenciu)
  • Markery poškodenia pečene (GGT, AST, ALT)
  • Kyselina beta-hydroxymaslová (marker oxidácie mastných kyselín v pečeni)
  • Močové F2-izoprostany (marker celotelového oxidačného stresu)
  • Pečeňový tuk

V skupine užívajúcej Cardarín bolo zaznamenané štatisticky významné zníženie:

  • Hladín cukru v krvi
  • Zníženie hladín inzulínu
  • Zníženie HOMA-IR
  • Zníženie NEFA
  • Zníženie LDL
  • Zníženie celkového cholesterolu
  • Zníženie triglyceridov
  • Zníženie ApoB
  • Zníženie kyseliny beta-hydroxymaslovej
  • Zníženie močových F2 izoprostánov
  • Zníženie pečeňového tuku
  • Zníženie GGT

Čo je celkom slušné, ak si tieto výsledky porovnáme s placebo skupinou, tak jediný reálne štatisticky významný výsledok je zníženie hladín inzulínu, HOMA-IR, NEFA (o 40%) a pečeňového tuku (o 20%). Je ťažké posúdiť, na tak malej vzorke (len 6 mužov) správnosť týchto údajov, pretože je dosť možné, že ak by bolo subjektov viac, ukázalo by sa, či by aj ostatné hodnoty mali štatisticky význam.

Uskutočnil sa aj 6 hodinový test tolerancie jedla, kde jedlo obsahovalo mastnú kyselinu palmitát. Oxidáciou tejto mastnej kyseliny v tele vzniká izotop, ktorý je merateľný výdychom z tela akú súčasť oxidu uhličitého. A zistilo sa, že skupina užívajúca Cardarín mala zvýšenú hladinu daného izotopu v dychu, čo teda jasne preukazuje oxidáciu mastných kyselín.

Takže záver tejto štúdie je taký, že so zvýšením oxidácie mastných kyselín kostrového svalstva, o ktorom sa špekuluje, že je koreňom týchto pozitívnych účinkov na metabolické abnormality, sa Cardarín javí ako zaujímavá zlúčenina na liečbu hyperlipidémie, nahromadeného tuku v pečeni, obezity a inzulínovej rezistencie.

V roku 2012 bola publikovaná 12 týždňová štúdia, ktorej sa zúčastnilo až 268 účastníkov. Bola to už štúdia z fázy II, čo sú už dlhodobé predklinické štúdie s veľkým počtom zúčastnených. Čo naznačuje, že bol naozaj veľký záujem o túto látku. Ale ako dopadla štúdia? Výsledky boli v podstate podobné tým predchádzajúcim, ale záver bol takýto = Bol vylúčený ďalší vývoj GW501516 pre indikácie dyslipidémie. Čo je to dyslipidémia? Ide o nezdravé a neobvyklé zmeny v hladinách tukov v krvi. Kde presne nastal problém neviem, ale výsledky boli nasledovné pri dennej dávke 10 mg:

  • Priemerné zvýšenie HDL o 16,9%
  • Priemerné zvýšenie ApoA-1 o 6,6 %
  • Zníženie LDL o 7,3 %
  • Zníženie hladín Triglyceridov o 16,9%
  • Zníženie ApoB o 14,9 %
  • Zníženie voľných mastných kyselín o 19,4 %

Poďme sa pozrieť na biologické testy karcinogenity Cardarínu na hlodavcoch. Od farmaceutického priemyslu sa očakáva, aby preskúmal karcinogenitu nových liekov, ktoré majú v úmysle uviesť na trh. Robí sa to biologickými testami na myšiach a potkanoch po dobu 2 rokov a práve biologické testy majú dobrú senzitivitu a špecifickosť, čo znamená, že ak je daná látka karcinogénna, je veľmi pravdepodobné, že biologický test to preukáže. Úplné údaje dvoj ročných biologických testov GSK nezverejnili, takže môžeme sa pozrieť len na stručné zhrnutie, ktorý poskytli.

V štúdii na potkanoch (samci) sa im podávalo 0, 5, 20 a 40 mg Cardarínu na 1 kg hmotnosti denne, zatiaľ čo samiciam  sa podávalo 0, 3, 10 a 20 mg Cardarínu na 1 kg hmotnosti denne. Výsledky ukázali zvýšenú úmrtnosť u žien pri všetkých dávkach, pričom novotvary sa považovali za súvisiace s Cardarínom v rôznych tkanivách pri všetkých dávkach, konkrétne:

  • Hepatocelulárny adenóm pri dávkach vyšších ako 10 mg na 1 kg denne
  • Karcinóm z prechodových buniek z močového mechúra u samcov pri dávke 20 a 40 mg na 1 kg denne
  • Folikulárny bunkový adenóm štítnej žľazy pri dávke nižšej 3 mg na 1 kg denne u samíc a u mužov pri dávke 20 mg na 1 kg denne
  • Spinocelulárny papilóm jazyka u samcov v dávke 5 a 40 mg na kg denne
  • Spinocelulárny papilóm žalúdka u samcov pri dávke len 5 mg na kg denne a pri dávke 20 mg na 1 kg denne u samíc
  • Karcinóm žalúdka u samcov pri dávke 40 mg na 1 kg denne a u samíc pri dávke 3 mg na kg denne
  • Obrátený skvamocelulárny papilóm kože u samcov v dávke 5 mg na 1 kg denne a u samíc v dávke 3 mg alebo 20 mg na 1 kg denne
  • Adenóm intresticiálnych buniek semenníkov v dávke 40 mg na 1 kg denne
  • Adenóm ovariálnych Sorteliho buniek pri dávke 10 mg na 1 kg denne
  • Polyp maternice a adenokarcinóm endometria pri dávke 3 mg na 1 kg denne

V štúdii na myšiach sa použili dávky 0, 10, 30, 60 a 80 mg na kg denne. Výsledky ukázali zvýšenú úmrtnosť pri dávkach 30 a viac mg na 1 kg denne a novotvary považované za súvisiace s Cardarínom v rôznych tkanivách, konkrétne:

  • Hepatocelulárny karcinóm pri dávkach 30 mg na 1 kg denne a adenóm pri dávkach 10 mg na 1 kg denne
  • Spinocelulárny karcinóm žalúdka pri všetkých dávkach
  • Kombinované skvamocelulárne nádory vo všetkých dávkach

Toto nie sú výsledky, na základe ktorých by FDA a EMA tento liek schválila. Aj keď presné detaily štúdie neboli zverejnené, je viac než jasné, že spoločnosť GSK sa určite snažila tento liek pretlačiť, no je zrejmé, že prerušenie vývoja má svoje opodstatnené dôvody. Mali by sme si všetci uvedomiť, že spoločnosť, ktorá vyvíja lieky, investuje do toho veľké peniaze a sa raz rozhodne prestať vyvíjať danú látku, ma to svoj vážny dôvod.

Takže v princípe aby ste chápali, okrem mierneho zníženie HDL a zvýšenej citlivosti na inzulín prostredníctvom zvýšenej oxidácie mastných kyselín kostrového svalstva Vám tato zlúčenina zrejme toho veľa dať nevie na základe výsledkov štúdií u ľudí. Takže toľko ku Cardarínu z pohľadu toho, že je naozaj len veľmi málo výskumu okolo neho a preto každý z Vás sa musí rozhodnúť sám, či do jeho užívania pôjde alebo nie. Ja osobne by som nešiel! Samozrejme, máme tu aj štúdie na zvieratách, kde bolo možné vidieť o niečo lepšie výsledky ako u ľudí. Zaujímavé je hlavne zvýšenie vytrvalostného výkonu.

Pre tých, ktorí sú ochotní podniknúť dané riziko, nech sa páči, tu sú ďalšie informácie v skratke:

  • Jeho half-life je 12 až 24 hodín, denná dávka sa preto môže užiť celá naraz alebo sa môže rozdeliť na 2 x denne. Jedna z dávok sa zvykne užiť 30-60 minút pred tréningom s cieľom podporiť oxidáciu tukov počas cvičenia.
  • Zneužívaná dávka sa pohybuje od 10 do 20 mg denne po dobu 6-12 týždňov. Zvýšenie dávky môže predstavovať veľké riziko vzniku rakoviny. Ak som správne prerátal ekvivalent dávky v štúdiách, tak najnižšia dávka, ktorá spôsobovala rakovinu u samcov potkanov bola 5 mg na 1 kg hmotnosti, v prepočte na človeka by to malo byť 40 až 60 mg u 80 kg-vého muža. Takže teoreticky by krátkodobé užívanie dávok do 20 mg nemuselo mať až tak tragické následky. Aj keď táto moja myšlienka ma len teoretickú rovinu. Rovnako tiež dĺžka užívania robí svoje, čiže čím kratšie, tým lepšie.
  • Neznižuje tvorbu vlastného TST, neznižuje hladiny LH a ani FSH.
  • Nemá anabolické účinky a celkovo znižuje maximálny dobrovoľný výdaj sily, čo nie je veľmi pozitívne pre akýkoľvek silový tréning
  • Mal by zvyšovať svalovú vytrvalosť, v jednej zo štúdií na myšiach sa zistilo zvýšenie vytrvalosti o 68%, nemám ale bližšie informácie, ale zase na druhej strane, mnoho užívateľov Cardarínu hlási zvýšenie vytrvalostnej sily v praxi, takže zrejme asi niečo pravdy na tom bude.
  • Mal by podporiť spaľovanie tukov.
  • Niektorí užívatelia sa pri užívaní Cardarínu sťažujú na problémy s nespavosťou. Vysvetľujú si to tým, že Cardarín stimuluje CNS, o čom ale neexistuje žiadny dôkaz, je to len domnienka.
  • V štúdiách na ľuďoch pri dávke 10 mg denne neboli pozorované žiadne významné zmeny v pečeni, preto jeho toxicita by mala byť len minimálna.
  • Mnoho užívateľov pri užívaní tejto látky naozaj hlási zvýšenie hladín HDL a zníženie hladín LDL, tiež aj zníženie hladín triglyceridov. A to už v pomerne dosť krátkom čase, zhruba po 4 týždňoch užívania. Ak mám byť úprimný, pri toľkej nejasnosti okolo Cardarínu, by som volil radšej na kontrolu hladín cholesterolu liek Ezetimib, k nemu by som pridal Niacín a rybí olej.
  • Veľmi často sa užíva Trenbolón spolu s Cardarínom, dôvod? Trenbolón doslova ničí kardiovaskulárnu vytrvalosť a väčšina ľudí počas jeho užívania sa zadýchava už aj pri bežných činnostiach, pochopiteľne akékoľvek kardio je oveľa viac náročnejšie s Trenbolónom ako bez neho. Podľa užívateľov z praxe, ak pridali Cardarín k Trenbolónu, tak mali oveľa menšie problémy s vytrvalosťou. V súvislosti ešte s Trenbolónom ešte spomeniem, že u väčšine ľudí bude dvíhať krvný tlak, a vraj tí, čo ho užívali spolu s Cardarínom, tak dokázali toto negatívum celkom zmierniť.
  • Mnoho užívateľov hlási nižšie glykémie pri jeho užívaní, ktoré sa prejavujú už zhruba týždeň po užívaní, hlavne ráno na lačno vie byť pokles glykémie najvýraznejší. Ale sú aj takí, ktorí si tento efekt vôbec nevšimli a to pravdepodobne preto, že ich citlivosť na inzulín je normálna. Podľa všetkého Cardarín bude zvyšovať citlivosť na inzulín u tých, ktorí majú vyššie % tuku alebo nejaké vrodené metabolické poruchy.

Čo je určite veľmi dôležité, je zdroj, z ktorého Cardarín kúpite. Pretože všetky látky, ktoré prišli na čierny trh s vlnou SARMs, sú oveľa častejšie „fejkované“ ako steroidy. Buď sú v nich nízke dávky steroidov alebo sú výrazne poddimenzované. Čo som videl výsledky Cardarínu, ten buď neobsahoval nič, teda žiadnu látku alebo bol poddimenzovaný. Preto sa aj skúsenosti v praxi následne budú extrémne líšiť, kde jeden z Vás bude veľmi spokojní a druhí bude veľmi sklamaní.

Aký je teda záver? Na internete prebieha mnoho diskusií o tom, že či boli štúdie s Cardarínom vykonané správne z hľadiska možnosti vzniku rakoviny. Mnoho ľudí kritizuje, že v nich boli použité príliš vysoké dávky, ale takto sa to robí aj pri iných liekoch, na to sú aj prepočty. Tiež som videl diskusie, že sa podával potkanom, ktorých životnosť sú 3 roky a v podstate užívali Cardarín 2 roky, čo sú 2/3 ich života vo vysokých dávkach a tieto potkany zomierali na rakovinu na sklonku svojho života. Ale opäť, takto sa to robí aj pri iných liekoch, nie len pri Cardarine. Samozrejme, nebudeme si klamať, tieto štúdie v podstate majú preukázať, či liek dokáže vyvolať vznik rakoviny a oni to jednoducho preukázali. Je samozrejme dosť možné, že v nižších dávkach a pri krátkodobom užívaní sa tento negatívny efekt nemusí preukázať u väčšiny z Vás. Toto bude bohužiaľ nekonečná téma, kde bude časť užívateľov obhajovať Cardarín a časť sa ho bude zastávať. Ja si nedovolím povedať jednoznačný záver, pretože mám rád, ak sú fakty podložené štúdiami. Ja nepopieram, že zrejme nejaké výhody užívanie Cardarínu má, ale do akej miery sú skutočne pravdivé, je mi ťažké posúdiť, keďže všetky referencie z praxe sú len subjektívnym hodnotením mnohých z Vás. Ja osobne som Cardarín skúsil viac krát a nepostrehol som naozaj nič, ani zlepšenie lipidového profilu, ani zlepšenie vytrvalosti, ani zníženie hladín cukru v krvi, žeby fake? Alebo príliš nízka dávka? Užíval som 10 mg denne. Nič, prejdime k podstate záveru, ktorý som chcel napísať:

  • Pri dávkach 5-10 mg denne podľa referencií od užívateľov dokáže zvýšiť vytrvalostný výkon, u niektorých veľmi výrazne a u iných len mierne
  • Pri dávkach 15-20 mg denne sa k tomu pridáva aj výraznejší požadovaný efekt spaľovania tukov, opäť sú takí, ktorí si tento efekt vôbec nevšimli a sú takí, ktorí sa tešia na ďalší cyklus s Cardarínom

Ak by som ja mal užívať Cardarín, tak urobil by som to nasledovne:

  • Pre zlepšenie lipidového profilu alebo vytrvalosti, by som užíval 10 mg denne po dobu 6-8 týždňov, tak by som ho vysadil a ak by som mal potrebu ho užívať znovu, tak zhruba po 4 týždňoch od skončenia prvého cyklu by som nasadil druhý. Už som sa ale stretol aj s tým, že niektorí užívatelia užívajú 5 mg Cardarínu denne počas steroidového cyklu s cieľom udržiavať svoj lipidový profil v norme.
  • Pre tuk spaľujúce účinky by som nasadil 15 až 20 mg denne po dobu 6-8 týždňov.
  • Pri súčasnom užívaní s Trenbolónom by som zvolil dávku 5 až 10 mg denne, podľa spokojnosti s výsledkami. Neužíval by som ho hneď, ale asi zhruba po mesiaci užívania Trenbolónu by som do cyklu pridal Cardarín.

Diskusia k tomuto článku na www.anabolicculture.net, ide o českoslovneské diskusné fórum, ktoré sa venuje problematike užívania steroidov, kde som hlavným moderátorom. Budem rád, ak sa staneš jedným z nás a stretneme sa tam! Ďakujem za prečítanie môjho článku, zdieľaj medzi svojími známymi. 

Napsat komentář