Právě si prohlížíte Tamoxifén a Raloxifén, časť I.

Tamoxifén a Raloxifén, časť I.

Tamoxifén je snáď jeden z najznámejších selektívnych modulátorov estrogénového receptora (SERM), ktorý pozná určite každý z Vás. Tamoxifén obsadzuje estrogénne receptory (ER) predovšetkým v oblasti hrudníka (ale aj v iných tkanivách tela, napríklad hypotalame, v kostnom tkanive, CNS…), čím bráni estrogénom v tele človeka aby sa naviazal na tieto receptory a takto zabráni ich nežiadúcim účinkom. Tamoxifén je teda antagonista estrogénových receptorov predovšetkým v oblasti hrudníka, ktorý bráni aktivácii estrogénom k ER. Je využívaný v boji proti gynekomastii alebo v PCT s cieľom zvyšovať tvorbu vlastného TST.

Prejdeme si nejaké štúdie, v ktorých sa používal Tamoxifén a sledovali sa v nich hladiny LH, FSH alebo hladiny TST.

  • V štúdii Vermeulena a kol. sa zistilo po 10-tich dňoch zvýšenie hladiny TST v priemere o takmer 40 %. V tejto štúdií sa uvádzajú aj výsledky používania Tamoxifénu počas 6 týždňov u eugonadálnych mužov, kde hladiny TST stúpli o 80 % a ešte jeden výsledok užívania Tamoxifénu počas 9 mesiacov u oligospermických mužov, kde došlo k zvýšeniu TST o 100 %.
  • V ďalšej štúdii z roku 1977 od Willisa a kol. sa sledoval vplyv 10 mg Tamoxifénu denne počas 6 mesiacov u oligospermických mužov. Po 2 mesiacoch sa zistilo zvýšenie TST v priemere o 50 %, ktoré sa už nijako ďalej nemenilo a ostalo konštantné počas celej štúdie. V tejto štúdií tiež opisujú krátkodobé užívanie Tamoxifénu v dávke 10 mg denne počas 7 dní u eugonadálnych mužov. Kde sa zistilo zvýšenie TST ale bez zmeny LH, FSH a gonadotropínovej odpovede na GnRH. Tak došli autori k záveru, že Tamoxifén zrejme dokáže priamo stimulovať gonádu, zmeniť jej citlivosť na gonadotropíny alebo že má určitý vplyv na sekréciu prolaktínu. To sa ale do dnes ničím nepotvrdilo a zrejme v štúdií došlo len k prechodným zmenám gonadotropínov, ktorý boli medzi krvnými testami prehliadnuté.
  • Dony a kol. vo svojej štúdii zistili zvýšenie TST o 27 % (zo 14,1 na 17,9 nmol/l) u oligozoospermických mužov po mesiaci liečby s Tamoxifénom v dávke 5, 10 a 20 mg denne. Muži ale neboli hypogonadálni, ich hladiny TST boli na dolnej hranici referenčného rozsahu, a práve to zrejme spôsobilo malé %-tuálne zvýšenie TST. V tejto štúdii sa prišlo tiež na to, že hladiny estrogénov sa nijako nemenili.
  • Štúdia Kadioglu a kol. použila dennú dávku 20 mg Tamoxifénu počas 6 mesiacov u 251 oligozoospermických mužov. Boli následne rozdelení do 4 skupín:

-Oligospermickí muži s normálnymi hladinami LH a FSH = TST sa zvýšil o 67 %

-Oligospermickí muži s vysokými hladinami LH a FSH = TST sa zvýšil o 69 %

-Oligospermickí muži s normálnymi hladinami LH a FSH s varikokelektómiou = TST sa zvýšil o 47 %

-Oligospermickí muži s vysokými hladinami LH a FSH s varikokelektómiou = TST sa zvýšil o 72 %

Zaujímavé na tejto štúdii je, že došlo k podobnému zvýšeniu hladín TST v skupine u mužov s vysokými ale aj normálnymi hladinami LH a FSH. Pozrieme sa ešte na to, aké zvýšenie hladín LH bolo zaznamenané v skupinách:

-Oligospermickí muži s normálnymi hladinami LH a FSH = LH sa zvýšilo o 92 %

-Oligospermickí muži s vysokými hladinami LH a FSH = LH sa zvýšilo o 32 %

-Oligospermickí muži s normálnymi hladinami LH a FSH s varikokelektómiou = LH sa zvýšilo o 109 %

-Oligospermickí muži s vysokými hladinami LH a FSH s varikokelektómiou = LH sa zvýšilo o 20 %

Existuje množstvo ďalších štúdií s Tamoxifénom, kde sa sledoval jeho vplyv u oligozoospermických mužov, normálnych zdravých mužov, oligoastenoteratozoospermikých mužov a tiež aj u mužov s gynekomastickými problémami a alebo aj u aterosklerotikých mužov s dávkami od 10 do 40 mg denne, ktoré preukázali v podstate vždy podobný účinok na zvýšenie tvorby vlastného TST, ale bohužiaľ žiadna štúdia nesleduje hypogonodálnych mužov, čo by malo pre nás najsmerodajnejšie informácie.

Tamoxifén interaguje aj s progesterónovými receptormi (PgR) čo má za následok inhibíciu ich rastu. Čo je pomerne dosť zaujímavý efekt tohto lieku, no do dnes nie je objasnený úplný mechanizmus účinku Tamoxifénu na PgR. Zároveň sa ukázalo, že zvyšuje expresiu PgR v rakovinovom prsnom tkanive u žien, čiže epxresia sa netýka zdravého tkaniva. U Raloxifénu nie sú v štúdiách pozorované žiadne jeho interakcie s PR. Mnoho ľudí tvrdí, že užívanie Tamoxifénu spolu s progestínmi (napríklad Nandrolón, …) nie je vhodné, na základe vyššie uvedených faktov je zrejmé, že to nie je pravdou a kľudne sa Tamoxifén a aj Raloxifén môžu užívať spolu s progestínmi v prípade problémov s gynekomastiou.

Rád by som ešte podotkol, že tí z Vás, ktorí užívate počas cyklus Telmisartan na kontrolu krvného tlaku a budete musieť do cyklu zaradiť Tamoxifén, kvôli problémom s gynekomastiou, mali by ste vedieť, že Telmisartan znižuje metabolizmus Tamoxifénu a zrejme aj Raloxifénu, čo spôsobuje vyššie hladiny týchto liekov v krvi.

Tamoxifén a rovnako aj Clomid bohužiaľ znižujú hladiny IGF-1, ale napríklad Raloxifén nie, ten nemá negatívny vplyv na hladina IGF-1. Existuje jedna štúdia, kde bol mužom podávaný TST v dávke 250 mg mesačne a to spôsobilo zvýšenie hladiny IGF-1 v krvi o 22 %. Následne im bol podaný Tamoxifén v dennej dávke 20 mg spolu s TST 250 mg raz za mesiac a hladiny IGF-1 v krvi sa znížili o 30 %. Škoda, že dávka TST bola tak nízka. Videl som mnohé krvné testy ľudí, ktorí experimentovali s Tamoxifénom a ich hladiny IGF-1 naozaj klesli aj počas užívania AAS, ale nejednalo sa o nič prevratné. Samozrejme, mohli by sme diskutovať o tom, že Tamoxifén dokáže užívateľov AAS oberať o možné svalové prírastky skrz zníženia hladiny IGF-1, osobne by som tomu nevenoval pozornosť, možno skôr na zamyslenie je, ak sa v tak katabolickom prostredí ako je PCT nasadí Tamoxifén, tak zníženie hladiny IGF-1 vtedy bude naozaj zásadné, tam by som sa už nad jeho účinkom v tomto smere aj zamyslel.

Tamoxifén a vypadávanie vlasov

Pri Tamoxiféne je bohužiaľ realitou aj vypadávanie vlasov, ktoré je iné ako pri inhibítoroch aromatázy (IA). Pri IA vypadávanie vlasov sa urýchli len na začiatku ich užívania, keď koncentrácie E2 rýchlo poklesnú, dochádza k zmenšeniu priemeru driekov, čo vedie ku krehkosti, lámaniu vlasov a ich následnej strate/vypadávaniu. Ale pri Tamoxiféne a v podstate u všetkých SERMs dochádza k inémi typu vypadávania vlasov, ide o vypadávanie podobné alopécii ženského typu = zriedenie vlasov na vrchnej časti hlavy a pri čele.

Tamoxifén a minerálna hustota kostí

Tamoxifén má zväčša nepriaznivé účinky na zvyšovanie minerálnej hustoty kostí, ale počas jeho užívania nebudete, respektíve nemali by ste pociťovať bolesti kĺbov = artralgiu, tú indukujú v podstate všetky inhibítory aromatázy. Áno, počas užívania IA je možné pociťovať bolesti kĺbov, dôvodom je inhibícia aromatázy v synoviálnych bunkách (Synoviálne bunky sa nachádzajú v synoviálnej tekutine, ktorá vyplňuje priestor v kĺboch) a tiež aj zvýšenie produkcie IL-6 (zápalový cytokín, zvýšená hladina IL-6 je spojená so senzitizáciou nervových zakončení čo dokáže spôsobovať pocitovú bolesť).

Ak sa pozrieme na Raloxifén, ten dokáže oveľa lepšie modulovať koncentrácie kostného estrogénu, čiže pôsobí priaznivo na zvyšovanie minerálnej hustoty kostí, v štúdiách preukázal zvýšenie denzity kostného minerálu o 2-3% pri dennej dávke 60 mg a zníženie zlomenín o 30 % až 70 % u žien. U mužov v prípade nižšej hladiny E2 v tele sa pri užívaní Raloxifénu v podstate nedeje nič, kostný obrat sa nijako nemení, s vyššou hladinou E2 už je možné sledovať mierny pozitívny účinok na kostný obrat, ale určite nie taký ako u žien.

Tamoxifén a jeho vplyv na mániu u bipolárnej poruchy

Povieme si najprv čo je to mánia u bipolárnej poruchy = ide o bipolárnu poruchu nálady, ktorý sa vyznačuje extremitou, ide o stav, ktorý sa vyznačuje prechodmi medzi dvoma extrémami nálad = mania a depresia. Tieto stavy vedia vzniknúť v dôsledky psychických porúch u ľudí alebo sú dôsledkom užívania drog. Na liečbu mánie a používajú lieky ako lítium alebo valproát, ktoré vedia redukovať hyperaktívne stavy a to skrz inhibície enzýmu proteín kinázy C v mozgových bunkách a to isté dokáže aj Tamoxifén.

Vykonalo sa aj niekoľko štúdií, ktoré tento efekt Tamoxifénu potvrdili a poukázali na rovnaký výsledok ako u liekov, ktoré sa na liečbu tejto mánie používajú. V tureckej štúdii bola použitá dávka až 80 mg Tamoxifénu denne, čo je ale pomerne dosť vysoká dávka.

Sledoval sa tento vplyv Tamoxifénu aj u zvierat a nižšie na grafe môžete vidieť, že dávka 0,5 mg Tamoxifénu na 1 kg hmotnosti u zvierat nedokázalo pôsobiť proti mentálnym účinkom u zvierat ale dávka 1 mg na 1 kg hmotnosti už áno.

Ak by sme túto dávku prerátali v ekvivalente na človeka, malo by ísť o 15 mg denne Tamoxifénu na 80 kg človeka, ale v štúdii sa používala injekčná forma, respektíve intraperitoneálna injekcia (injekcia do brušnej dutiny). A preto sa predpokladá, že ak pri perorálnom dávkovaní by musela byť dávka 2 x tak vysoká, čiže 30 mg u 80 kg človeka. Aký je teda záver? Tamoxifén by zrejme pri vyšších dávkach dokázal pôsobiť upokojujúco u väčšiny z Vás, no osobne si myslím, že nikto z Vás toto skúšať nebude, keďže síce je dokázané, že Tamoxifén pôsobí ako inhibítor enzýmu kinázy C v mozgových bunkách ako u ľudí tak u zvierat, ale zrejme u ľudí je nutné užívať vysoké dávky v orálnej forme.

 

Vplyv Tamoxifénu na LH, FSH a TST v porovnaní s inými SERMs

Grécki vedci urobili štúdiu s neplodnými mužmi, ktorých počet spermií bol nízky a väčšina z nich mala nízku hladinu TST. Muži boli rozdelení do 3 skupín a užívali nasledovné dávky SERMs látok:

  • Skupina mužov užívajúca 20 mg Tamoxifénu denne, spolu 94 mužov
  • Skupina mužov užívajúca 60 mg Toremifénu denne, spolu 99 mužov
  • Skupina mužov užívajúca 60 mg Raloxifénu denne, spolu 91 mužov

Nižšie v tabuľke môžete vidieť vplyv týchto dávok na LH, FSH a celkový TST.

Ako môžete vidieť, tak konečnom dôsledku bol Tamoxifén najsilnejší vo zvýšení tvorby vlastného TST, tesne za ním bol Toremifén a najslabší bol Raloxifén, ktorý mal aj najslabší vplyv na LH a FSH v porovnaní s Tamoxifénom a Toremifénom. Poďme sa pozrieť na ďalšiu tabuľku, kde môžeme vidieť ich účinok na spermie.

Znovu Raloxifén celkovo pohorel, Tamoxifén vykazoval najlepšie výsledky a hneď za ním bol Toremifén.

Pozitívne účinky Tamoxifénu

  • Dokáže zabrániť vzniku gynekomastie, ale aj zmierniť už existujúcu gynekomastiu, existuje štúdia, ktorá porovnávala účinok Tamoxifénu a Raloxifénu na gynekomastiu, kde mladí muži s pretrvávajúcou pubertálnou gynekomastiou dostávali Tamoxifén alebo Raloxifén 3 až 9 mesiacov každý deň. Priemerný vek chlapcov bol 14,6 rokov. Štúdia preukázala redukciu prsného uzla v priemere o 2,1 cm v skupine, ktorá užívala Tamoxifén a v skupine užívajúcej Raloxifén šlo o priemernú redukciu o 2,5 cm. Celkovo došlo k výraznému optickému zmenšeniu podielu gynekomastiu v skupine užívajúcej Raloxifén, kde až u 86 % chlapcov bolo možné vidieť redukciu o viac ako 50 %, no takto výrazná redukcia bola pozorovaná len u 41 % chlapcov užívajúcich Tamoxifén. Z toho môžete jasne vidieť, že Tamoxifén je účinnou anti-estrogénnou látkou ale Raloxifén je účinnejšou.
  • Dokáže zvyšovať hladiny TST a LH
  • Udržuje pružnosť tepien, existuje štúdia na 30-tich mužoch s aterosklerózou, ktorý bolo podávaných 40 mg Tamoxifénu denne počas 56 dní. Skúmal sa účinok na srdce a cievy.V štúdii sa zistilo, že sa zvýšila hladina TST a tiež aj hladina E2 u mužov, pretože sa samozrejme TST premieňal na E2, pochopiteľne. Elasticita u mužov v jednej skupine s priemerným vekom 51 rokov sa zlepšila na úroveň elasticity ciev, ktorá sa bežne vyskytuje u mužov vo veku pod 40 rokov. Rovnako v druhej skupine, u ktorej bol priemerný vek mužov 63 rokov, sa elasticita ciev zlepšila takmer rovnako ako v tej prvej. Zaujímavé je, že celkového cholesterolu sa znížili, znížili sa aj  hladiny LDL, lipoproteínov a triglyceridov, čo sú samozrejme dobré správy, ale znížila sa aj hladina HDL, zhruba na rovnakej úrovni ako LDL. Dostali sme sa teda k vplyvu Tamoxifénu na cholesterol (HDL a LDL), výsledky sú naozaj rôzne, existujú štúdie, kde Tamoxifén nevykazoval žiadne výrazne zmeny v hladinách HDL a LDL, a sú aj iné, kde HDL sa pomerne celkom významne zlepšil, ako napríklad štúdia na 176 postmenopauzálnych ženách, kde hladiny HDL po 12-tich týždňoch sa zvýšili o 26,5 %, celkový cholesterol sa znížil o 6,5 %, ale zvýšil sa N-HDL o 12,3 %, čo znamená zvýšenie LDL a VLDL. V tejto štúdii bola vyčlenená skupina žien, ktorá užívala len Anastrozol a ten zvýšil HDL o 11,2 %, zvýšil celkový cholesterol o 2,9 % a tiež aj N-HDL o 3,4 %. Čiže ako môžete vidieť, vplyv Tamoxifénu na cholesterol je rôzny, aj keď z môjho pohľadu stále viac pozitívnejší ako negatívnejší. No určite sa nájdu takí, čo by mi oponovali.

Diskusia k tomuto článku na www.anabolicculture.net, ide o českoslovneské diskusné fórum, ktoré sa venuje problematike užívania steroidov, kde som hlavným moderátorom. Budem rád, ak sa staneš jedným z nás a stretneme sa tam! Ďakujem za prečítanie môjho článku, zdieľaj medzi svojími známymi. 

Napsat komentář