Blog

Jeho väzba na androgénne receptory je na veľmi slabej úrovni (často krát je tak slabá, že je až nemerateľná) a väzba na estrogénne receptory (ER-alfa) je ešte na slabšej úrovni. Ak čítate s porozumením, tak ste práve pochopili, že Oxymetholón je jeden z najslabších orálnych steroidov vôbec. Veľmi slabo sa viaže na androgénne receptory a biotest reportérového génu na cicavcoch ukázal, že jeho aktivita v estrogénnych receptoroch typu alfa a beta je veľmi slabá, slabšia ako napríklad v porovnaní so Stanozolom či Oxandrolónom. Sám o sebe je v podstate minimálne anabolický a gro jeho anabolických účinkov bude zrejme pochádzať z jeho pôsobenia ako prohormónu (vyššie som poukázal na konkrétny metabolit).

Takže, ak si to zhrnieme, tak Oxymetholón je prakticky neaktívny v androgénnych receptoroch a pravdepodobne pôsobí primárne ako prohormón k svoju hlavnému metabolitu, ktorý som spomínal už vyššie, ide o 17alfa-methyl-5alfa-androstane-3alfa,17beta-diol. Tento metabolit má vysokú biologickú využiteľnosť, pomerne dosť silne aktivuje androgénne receptory a aj estrogénne receptory alfa (ER-a). Vďaka čomu dochádza k retencii tekutín, lipidov, kostným mechanizmom ale aj skrz účinok na ER-a sa priamo podieľa na svalovej remodelácii a  vyvoláva svalový anabolizmus.

Má slabú afinitu na SBHG, čiže bude znižovať jeho hladiny len veľmi mierne. Znižuje aktivitu aldosterónu, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri regulácii rovnováhy elektrolytov a vody v tele. Zníženie aktivity aldosterónu môže mať za následok:

• zvýšené vylučovanie sodíka z tela
• zvýšenie hladín draslíka v krvi
• zvýšenie objemu moču
• zníženie krvného tlaku skrz pokles objemu krvi

Napriek tomuto vo všeobecnosti platí, že počas užívania Oxymetholónu väčšine užívateľov stúpa krvný tlak, aj keď neexistujú o tom žiadne vedecké údaje skrz štúdie, táto informácia odrazom praxe skrz jeho užívania u ľudí. Ja osobne som tiež musel Oxymetholón vysadiť, pretože mi enormne zvyšoval krvný tlak už po pár dňoch užívania a to už aj pri tak nízkej dávke ako 50 mg denne, ale môjmu sparing-partnerovi nerobilo problém užívať aj 150 mg denne s mierne zvýšeným krvným tlakom.

Oxymetholón rozkladá enzým 11-beta-HDS2, ktorého úlohou je premieňať kortizol na menej aktívny kortizón, čo je negatívny efekt, pretože tým sa v krvi zvyšujú hladiny voľného kortizolu. Jeden z najsilnejších inhibítorov enzýmu 11-beta-HDS2 je Fluoxymesterón. Oxymetholón je 3 x slabším inhibítorom v porovnaní s Fluoxymesterónom, no stále je pomerne dosť významný v tomto negatívnom účinku. Len pre porovnanie Testosterón je 6 x slabší v inhibícii 11-beta-HDS2 a napríklad Oxandrolón inhibuje tento enzým len minimálne a preto hladiny voľného kortizolu počas jeho užívania sú len veľmi málo zvýšené. Zvýšené hladiny kortizolu počas užívania Oxymetholónu môžu mať negatívny vplyv na hladiny elektrolytov a cievny systém.

Vplyv Oxymetholónu na tvorbu vlastného TST

Aj Oxymetholón potláča prirodzenú tvorbu TST ako všetky ostatné AAS, ale nie je tak supresívny ako si to väčšina z Vás myslí. V jednej o štúdií (Hengge, Ulrich R. A kolektív) sa sledoval vplyv Oxymetholónu na hladiny celkového TST a LH, kde 79 mužov bolo rozdelených do 3 skupín:

• 2 x 50 mg, čiže spolu 100 mg denne
• 3 x 50 mg, čiže spolu 150 mg denne
• Placebo skupina

Zistilo sa nasledovné:

• Denná dávka 100 mg

-zníženie hladín celkového TST o 71 %

-zníženie hladín LH o 65 %

• Denná dávka 150 mg

-zníženie hladín celkového TST o 68 %

-zníženie hladín LH o 52 %

Výsledky štúdie poukazujú na 2 zaujímavé fakty:

• Dávka + – 100 mg je zrejme hraničná (maximálna) v znižovaní hladín celkového TST a hladín LH a vyššie dávky už nebudú viac supresívne
• Zhruba 30 % celkového TST teda v krvi ostalo, a to odráža bazálnu endogénnu tvorbu TST a jeho sekréciu z Leydigových buniek, čiže Oxymetholón nedokázal úplne potlačiť tvorbu vlastného TST ani pri dávkach 100 až 150 mg denne

Celkovo záver je taký, že počas užívania Oxymetholónu je zachovaná spermatogenéza a steroidogenáza, čo je veľmi pozitívnou správou.

Kardiotoxicita

Aký je jeho vplyv na lipidy? V štúdií, kde sa užívalo 50 mg alebo 100 mg denne po dobu 12-tich týždňov neboli zaznamenané žiadne výrazné zmeny celkového cholesterolu, LDL a ani triglyceridov. Zmena nastala len v hodnotách HDL, ktoré sa znížili s veľmi malým rozdielom u oboch skupín (pri dávke 50 mg poklesol HDL o 19 mg/dl a pri dávke 100 mg poklesol HDL o 23 mg/dl).

V inej štúdii z roku 2009 vykonanej v Iránskej univerzite Azad užívalo 10 kulturistov Oxymetholón (dávku sa mi nepodarilo vypátrať) po dobu 5-tich týždňov a zaznamenali sa tieto výsledky:

• Celkový cholesterol = hodnota pred 142,7 a hodnota po 142,87
• Triglyceridy = hodnota pred 85,87 mg/dl a hodnota po 94,37 mg/dl, nárast o 9,9 %
• HDL = hodnota pred 48,4 mg/dl a hodnota po 35,6 mg/dl, pokles o 26,5 %
• LDL = hodnota pred 70,2 mg/dl a hodnota po 76 mg/dl, nárast o 8,28 %

Ako môžete vidieť, došlo k nárastu hladín triglyceridov a LDL, hladiny HDL poklesli. Najvýraznejší negatívny účinok Oxymetholón mal práve na HDL aj v tejto a aj v predchádzajúcej štúdii.

Celkovo je zrejmé, že Oxymetholón bude najvýraznejšie zrejme znižovať hladiny HDL a o niečo menej bude zvyšovať hladiny LDL a triglyceridov. Napriek všetkému, nepatrí v tomto smere k tým najhorším AAS, ale skôr v priemerným.

Hepatoxicita Oxymetholónu

Oxymetholón patrí do skupiny 17-Aa steroidov, čiže vykazuje určitú mieru záťaže pre pečeň. V minulosti sa povrávalo, že Oxymetholón „vypaľuje diery“ v pečeni vzhľadom na jeho toxicitu, čo je samozrejme hlúposť. Jeho toxicita nie je nijak odlišná od ostatných 17-Aa steroidov a pri dávke do 100 mg denne je možné Oxymetholón u zdravých ľudí spokojne užívať po dobu 6-tich až 12-tich týždňov bez extrémneho zvýšenia pečeňových hodnôt ako GGT, ALT a AST, samozrejme budú do istej miery zvýšené, ale tie sa po vysadení veľmi rýchlo upravia bez akýchkoľvek následkov. V štúdiách pri dávke 150 mg denne už boli zaznamenané u niektorých pacientov 5 násobné zvýšenia hladín GGT, ALT alebo AST, išlo len o 35 % pacientov, čiže zhruba 1/3 z nich vykazovala vysokú mieru hepatoxicity a zvyšné 2/3 pacientov vykazovala normálnu mieru hepatoxicity. Takže ako môžete vidieť, Oxymetholón je v celku dobre znášaný u väčšiny užívateľov. Medzi skutočne toxické orálne AAS patrí Methyldrostanolón a Methylrienolón, na rozdiel od nich Oxymetholón ma len veľmi slabú schopnosť aktivovať androgénne receptory a je pomerne málo odolný voči rozpadu pečeňou.

V štúdii z roku 2009 kde 10 kulturistov užívalo Oxymetholón bolo zaznamenané zvýšenie hladín AST a ALT a to nasledovne:

• AST na začiatku štúdie 20,75 a na konci štúdie 33,75, ide o 62,5 % zvýšenie
• ALT na začiatku štúdie 27,5 a na konci štúdie 43,62, ide o 59,1 % zvýšenie

Aj keď tie percentá vyzerajú, že sú vysoké, nejedná sa o extrémne zvýšenie týchto hodnôt.

Oxymetholón a erytropoéza

TST je mierne erytropoetický, no so zvyšujúcou dávkou TST jeho schopnosť vo zvyšovaní hematokritu rastie. Methandienón je v tomto smere silnejšou látkou, ale Oxymetholón je ešte o niečo viac erytropoetický ako Methandienón. Celkovo Oxymetholón patrí medzi AAS, ktorý sú najviac erytropoetické, čo sú fakt odzrkadľujúci informácie zo štúdií nie len na zvieratách ale aj ľuďoch. Už som v článku spomínal štúdiu, kde 10 kulturistov užívalo Oxymetholón a sprostredkoval som Vám výsledky o jeho vplyv na lipidy a pečeň, v tejto štúdii sledovali aj hodnoty hemoglobínu, hematokritu a červených krviniek, tu sú údaje na začiatku štúdie a po 6-tich týždňoch:

• Hemoglobín = na začiatku štúdie 15,74 a po 6-tich týždňoch 16,61
• Hematokrit = na začiatku štúdie 46,35 % a po 6-tich týždňoch 51,12 %
• Červené krvinky = na začiatku štúdie 5,66 x 10³ a po 6-tich týždňoch 6,12 x 10³

Nárast bol zaznamenaný u všetkých meraných markérov, ale nejednalo sa o nejak obzvlášť zásadné zvýšenie.

Dávkovanie Oxymetholónu

Najprv si niečo „povieme“ o terapeutických dávkach, tie sa u Oxymetholónu pohybujú od 1 až 5 mg na kg u detí aj u dospelých s anémiou spôsobenou nedostatočnou tvorbou červených krviniek. Ale zvyčajná účinná terapeutická dávka je 1 až 2 mg na kg denne po dobu 3 až 6 mesiacov. Preto netreba si robiť tie prosté prepočty v zmysle Vaše telesná hmotnosť x 5 mg, pretože takto vysoká dávka sa používa zväčša u chorých ľudí a predovšetkým u mladších, ktorých telesná hmotnosť je ďaleko nižšia. Vo všeobecnosti v medicínskom prostredí sa Oxymetholón nezvykne užívať  vo vyšších dávkach ako je 150 mg denne.

Jeho half-life je 8 hodín a preto jeho denná dávka by sa mala rozdeliť na 2 až 3 krát. Najčastejšie zneužívané dávky Oxymetholónu u mužov sa pohybujú od 50 do 200 mg denne a u žien je to 25 mg denne aj keď sa ženám neodporúča ho užívať kvôli vysokej miere možných negatívnych účinkov. Zvykne sa  najčastejšie užívať  po dobu 4 až 8 týždňov, ale v praxi je možné vidieť aj dlhšie cykly s Oxymetholónom. Áno,  je možné ho užívať aj dlhodobo s miernym dopadom na hepatoxicitu a to nasledovne:

• Prvý až štvrtý týždeň = 50 mg Oxymetholónu denne
• Piaty až ôsmy týždeň = 100 mg Oxymetholónu denne
• Deviaty až dvanásty týždeň = 150 mg Oxymetholónu denne

Zo štúdií sa zistilo, že maximálna stimulácia retencie dusíka u Oxymetholónu nastáva pri dávke 30 mg denne. Len samozrejme retencia dusíka nie je jediný aspekt prinášajúci anabolický efekt, a preto tento údaj je pre nás síce zaujímavý, ale nie koncový. Keďže existuje celý rad ďalších faktorov vplývajúcich pozitívne na anabolické prostredie alebo anti-katabolické účinky.

Ak sa pozrieme na anabolickú účinnosť Oxymetholónu v jednej štúdii, tak:

• 50 mg denne zvýšilo čistú hmotu bez tuku (LBM) v priemere o 3,3 kg
• 100 mg denne zvýšilo čistú hmotu bez tuku (LBM) v priemere o 4,2 kg

A teraz ak si to porovnáme s TST Enanthátom, tak:

• 125 mg TST Enanthátu týždenne dokázalo zvýšiť LBM v priemere o 2,9 kg
• 300 mg TST Enanthátu týždenne dokázalo zvýšiť LBM v priemere o 5,5 kg

Môžeme vidieť, že 50 mg Oxymetholónu denne prináša zhruba rovnaký nárast LBM ako 125 mg TST týždenne a 100 mg Oxymetholónu denne prináša zvýšenie LBM zhruba rovnako ako 300 mg TST Enanthátu týždenne.

Porovnanie Methandienónu a Oxymetholónu

Tieto dve AAS sú veľmi často v praxi porovnávané medzi užívateľmi. Tak si poďme urobiť porovnanie aj my.

• Methandienón je derivát TST a Oxymetholón je DHT derivát
• Keďže Methandienón je derivát TST, dokáže v cykle nahradiť TST, čiže v cykle, kde sa užíva Methandienón nie je nutné užívať TST. Denná dávka 10 mg Methandienónu je plnou a funkčnou náhradou za TST. Oxymetholón ako DHT derivát túto možnosť nemá a nedokáže nahradiť v cykle TST.
• Methandienón je viac anabolický ako Oxymetholón v porovnaní mg na mg
• Aj napriek tomu, že Oxymetholón je menej anabolický, výraznejšie podporuje svalovú silu v porovnaní s Methandienónom
• Methandienón je aromatizovateľný a 5-beta-redukovateľný, Oxymetholón nie je aromatizovateľný, ale aj napriek tomu vykazuje estrogénne účinky a nie je ani 5-alfa a ani 5-beta redukovateľný. Určite Vás zaujme 5-beta redukcia, ktorú predpokladám, že málo kto z Vás pozná. Väčšina z Vás bude poznať len 5-alfa redukciu, ktorá premieňa AAS zväčša na silnejšie androgény (DHT), ale čo robí 5-beta redukcia? Je menej známym procesom, pretože nevytvára tak silné a aktívne androgény ako 5-alfa redukcia. Androgény, ktoré vzniknú skrz 5-beta redukciu sa zväčša veľmi slabo viažu na androgénne receptory a preto vykazujú aj minimálne účinky. Celkovo 5-beta redukcia nie je tak významná v biológii steroidov a preto je aj málo skúmaná a máme voči nej len málo informácií.
• Methandienón je výraznejšie supresívny voči hladinám TST, LH a FSH v porovnaní s Oxymetholónom, ten je menej supresívny
• Ani jeden z nich nie je nijako obzvlášť toxický pri rozumných dávkach.
• Obe tieto AAS negatívne zvyšujú hematokrit, ale Oxymetholón je v tomto smere silnejší.

Oxymetholón a gynekomastia

 Užívanie Oxymetholónu môže viesť k vzniku gynekomastie, aj napriek tomu, že je to DHT derivát, ktoré v princípe nezvyknú vykazovať žiadne estrogénne pôsobenie. Samozrejme ako vždy musí výnimka potvrdzovať pravidlo, a práve Oxymetholón je touto výnimkou. Poďme sa pozrieť na to, čo všetko môže stáť za jeho estrogénnymi účinkami.

1.Progestíny môžu vyvolať gynekomastiu (presnejšie laktáciu) niekoľkými mechanizmami, ako napríklad zvýšením citlivosti na estrogény. Oxymetholón má tendenciu zvyšovať hladiny 17-OHP a práve 17-OHP je derivát progesterónu, takže Oxymetholón je progestín. Do dnes sa v žiadnych štúdiách nepreukázalo, aby Oxymetholón mal gestagénny účinok! Nenašla sa ani žiadna priama väzba na receptory prolaktínu, takže gestagénnym účinok to nebude! Inými slovami, Oxymetholón je slabý progestín.

2.Oxymetholón zrejme dokáže pôsobiť ako agonista mineralkortikoidných receptorov a môže vykazovať podobné účinky ako aldosterón, čím zvýši retenciou sodíka a to môže mať priamy vplyv na krvný tlak a elektrolytovú rovnováhu v tele.  Ale toto nebude mať nič spoločné s jeho estrogénnym účinkom.

3.Oxymetholón má metabolit s pridaním 17-alfa methylovej skupiny, ktorá slúži na predĺženie účinku, ktorý má vysoký potenciál aktivovať estrogénne receptory. Ide konkrétne o tento metabolit = 17-alfa-methyl-5-alfa-androstenedión-3-alfa, 17-beta-diol, ktorý má veľmi slušnú biologickú dostupnosť. Taký istý metabolit má inak aj MethylTST a veľmi podobný ma TST, u ktorého vykazuje silnú aktiváciu estrogénnych receptorov (ER-beta).

Dr.Scott Stevenson poukázal ešte na ďalšie predpoklady mechanizmov, ktoré spôsobujú estrogénne prejavy Oxymetholónu:

• Všimol si, že len malá časť estrogénov počas užívania Oxymetholónu je vylučovaná močom ako glykolizovaný metabolit, to znamená, že Oxymetholón zrejme znižuje vylučovanie estrogénov z tela.
• Predpokladá tiež, že Oxymetholón dokáže vyvolať rýchly negenomický účinok na membránové estrogénne receptory v priebehu niekoľkých minút, čo vedie k rýchlej aktivácii estrogénnych receptorov

Budeme si musieť zrejme ešte počkať na skutočné vedecké vysvetlenie estrogénneho pôsobenia u Oxymetholónu. Jedno je ale isté, že na elimináciu týchto negatívnych účinkov pri Oxymetholóne sa nepoužívajú inhibítory aromatázy, keďže nepodlieha enzýmu aromatázy, ale SERMs látky ako Tamoxifén alebo Raloxifén.

Oxymetholón v injekčnej forme

Určite ste sa už stretli s tým, že ste mali možnosť si kúpiť Oxymetholón alebo tiež aj Methandienón v injekčnej forme. Úprimne v tom nevidím žiadny význam. Je to stále ten istý 17-Aa Oxymetholón, len je rozpustený v oleji, kde nemôže existovať žiadny zásadný rozdiel v distribúcii účinnej látky do krvného obehu, akože áno, nejaký rozdiel tam bude, pretože existujú vo všeobecnosti rozdiely medzi tým, ak si človek aplikuje injekčnú látku do tuku a do krvi, tiež aj nosný olej vie v tomto smere mať svoje slovo, ale to je akože dôvod a výhoda užívania 17-Aa steroidu, ktorý sa rozpustí v oleji? Jedinou výhodou, o ktorej sa reálne môžeme baviť je, ak patríte medzi užívateľov, ktorí po užívaní orálnych steroidov majú tráviace ťažkosti a reflux. Len netreba zabúdať na to, že všetky androgény majú priamy vplyv na črevný histamín a práve ten je zodpovedný za reflux a peptický vred, len samozrejme každý AAS je v tomto smere inak účinný. Čiže jedinou výhodou podávania injekčnej formy Oxymetholónu bude to, že nebude prechádzať tráviacim traktom, to je celé. Hepatoxicita bude stále na rovnakej úrovni a aj využitie účinnej látky bude v podstate rovnaké. Akurát by ma zaujímalo, či tí z Vás, ktorí sa rozhodnete pre užívanie injekčnej formy Oxymetholónu, či si ho aj budete aplikovať 2 x do dňa 🙂 po dobu niekoľkých týždňov, o tom dosť pochybujem.

Ďalšou vecou je, že mnohí považujú užívanie injekčnej formy Oxymetholónu za menej toxické pre pečeň. Poďme sa podrobnejšie pozrieť ja na to. Metabolizmus prvého prechodu je obzvlášť dôležitý z hľadiska biologickej dostupnosti liekov, hlavne u tých, ktoré sú predovšetkým metabolizované pečeňou. To nie je prípad orálne biologicky dostupných AAS, čo dokazujú aj ich relatívne dosť dlhé polčasy (half-life). Čo sa týka hepatoxicity, do dnes presne nevieme ako orálne AAS spôsobujú poškodenie pečene, ale existujú náznaky, že je to výsledok ich pôsobenia na androgénne receptory v pečeňových bunkách. Čiže čím dlhšie budú androgénne receptory v pečeni vystavené vysokým koncentráciám androgénov, tým väčší predpoklad toxicity. Ak sa pozrieme na injekčné AAS, tie sa metabolizujú v pečeni doslova okamžite, preto ich koncentrácia v pečeni je veľmi nízka a tým je aj nízka toxicita. Teraz si určite poviete, že toto je dôkaz o tom, že injekčný Oxymetholón je tým pádom menej toxický, lebo som práve napísal, že injekčné AAS vykazujú nižšiu toxicitu. Ale injekčný Oxymetholón je stále ten istý orálny 17-Aa Oxymetholón bez akejkoľvek chemickej úpravy (veľmi laicky povedané pre tých čo nechápu, je to len tabletka rozpustená v oleji, ktorá tou pečeňou aj tak prejde rovnako ako keď ju užijete orálne). Tí čo tvrdia, že injekčný Oxymetholón znižuje toxicitu voči pečeni tým, že je pri ňom eliminovaný prvý prechod pečeňou, tomu zrejme vôbec nerozumejú. Prvý prechod pečeňou je chvíľka, pretože pečeň má prietok krvi zhruba 1 l za 1 minútu a 17-Aa steroidy, čiže aj Oxymetholón majú dlhé polčasy, čo to znamená? Že pečeň bude vystavená pomerne dlhý čas vysokým koncentráciám Oxymetholónu tak či tak, bez ohľadu na to, ako sa bude užívať, či orálne alebo injekčne. Ak ho teda podáme injekčne, ušetríme jeden prechod pečeňou a potom nasleduje niekoľko ďalších „sto“ prechodov 🙂 takže naozaj si myslíte, že eliminácia toho jedného prechodu voči stovkám ďalším eliminuje toxicitu? Určite nie!

Ak by sa chcel niekto do mňa „pustiť“ s tým, že injekčná forma Oxymetholónu je účinnejšia, že poskytuje väčší anabolizmus a zároveň vyššie a rovnomernejšie hladiny účinnej látky v krvi, tak prv nech mi nájde vedecké dôkazy, štúdie, čiže reálne fakty a tak sa môžeme začať o tom baviť. Chcem vidieť dôkazy o tom, že medzi orálnou formou Oxymetholónu a rozpustením orálnej formy Oxymetholónu v oleji bez akejkoľvek chemickej úpravy je nejaký rozdiel v metabolizme a následne v účinkoch, takéto dôkazy neexistujú a ani to nedáva logiku, aby nejaký zásadný rozdiel existoval.

Spomenul som črevné problémy po užití Oxymetholónu, áno je to častý negatívny prejav u mnohých počas užívania Oxymetholónu skrz jeho priamy vplyv na histamín, ktorý je celkom výrazný, čo má za následok vznik refluxu a zvýšenie citlivosti žalúdočnej sliznice. Tento negatívny prejav je možné do určitej miery eliminovať tak, že ho budete konzumovať s „tučným“ jedlom.